Čo nového na našich mliečnych cestách, pýtate sa, vážení a odpoveď poznáte aj sami: k starým dobrým problémom pribúdajú nové… Preto to dnes bude o inom…
V smederevských železiarňach sa zablyslo na lepšie časy. Oheň v tamojších vysokých peciach vraj zapraská už, pardon – až – v apríli. Že prečo nie skôr? Preto, že lepšie horí, keď je teplejšie a že čím neskoršie ho zažnú, tým dlhšie bude tlieť, keď nie práve horieť.
Medzi päť najsmutnejších miest v našej veselej krajine istý belehradský denník zaradil Lebane. V tomto mestečku vraj roku 2011 na každých 1 000 občanov pripadlo až 239 nezamestnaných. Aké je len všetko relatívne… V istej krajine, ktorá vznikla rozchodom dvoch očí jednej hlavy čiže súštátia SČH, by mestečko Lebane akiste vyhlásili za najpríťažlivejšie… Nerobíš a si!
Že vraj u nás – podľa doterajšieho doznania Daňovej správy – žije asi 2 000 boháčov. Bez híkania prosím, ak sa vám máli; počet nie je konečný. Ako je dobre známe, zopár milionárov, v dôsledku extrémnej zapracovanosti, nestačilo zatiaľ daňovníkov poinformovať o svojom skutkovom majetkovom stave. Jednak preto, že nemajú času na plytvanie časom, tiež a najmä z toho dôvodu, že ide o ľudí skromných, po troche i hanblivých, ktorí sa neradi verejne exponujú.
Ako sa dozvedáme z tlače, istej panej v istom tunajšom Trestne-nápravnom stredisku, v dôsledku posvietenia na prípad(y) korupcie hrozí prepustenie z práce. Čo je len dôkazom skutočnosti, že lepšie je odhaliť napríklad polovicu mostíka, 5 – 6 metrov chodníka alebo cesty, či (a najmä!) povedzme ľudskú veľkosť vlastných nadradených, než napríklad takú korupciu…
Bumbumbum!
jbš