Pár zaujímavostí z dejín

Veľtrh – to nie sú len úradné diania, výstavy, príchody a odchody delegácií, rokovania, zmeny… Každý veľtrh, či sa konal pred niekoľkými desaťročiami alebo nedávno, mal svoje zvláštnosti, špecifiká, spravidla i niektoré zaujímavosti, ktoré sa dostali do spomienok a kroník.

Tak v análoch zostalo zapísané, že prvú výstavu plemenného dobytka v ďalekom roku 1931 usporiadala Akciová spoločnosť pre výstavy a veľtrh vzoriek. Návštevníci mali možnosť vidieť až 1 039 kusov rožného dobytka, ošípaných a koní. Výstava sa neobišla ani bez zverolekárskych liekov, dobytčích krmív, mliečnych výrobkov, semien, niektorých zariadení na chov.

V prvých desaťročiach na veľtrhoch sa plánovite hodnotila kvalita dobytka. Najčastejšími uznaniami boli diplomy a poháre udeľované kráľom Aleksandrom a kráľovnou Marijou, Združením obchodníkov mesta, Poľnohospodárskou komorou Dunajskej banoviny a inými poľnohospodárskymi asociáciami. Zaujímavé je, že už v roku 1933 súbežne s Poľnohospodárskym veľtrhom zorganizovali až tri sprievodné výstavy: ojazdených a starých motorových vozidiel, poľovníckych trofejí, ako i psov.

Na veľtrhu dobytka zahraniční vystavovatelia prvýkrát účinkovali roku 1937: šlo o Bulharov, ktorí prezentovali osemnásť klietok hydiny. V tom istom roku sa konala i Spolková lovecká výstava, druhá prehliadka tohto druhu v Novom Sade. Vystavené trofeje odmenili zlatou, striebornou a bronzovou medailou, kým v Poľovníckom hlásniku si mnohí čitatelia všimli údaj, že veľtrh a poľovnícku výstavu navštívilo okolo dvadsaťtisíc ľudí. Ďalším nezvyčajným údajom je, že nedlho po 2. svetovej vojne, v roku 1946, pokračovali poľnohospodárske výstavy: prvá bola putovného rázu, a preto umiestnená v jednom zo železničných vagónov.

Veľtrhové diania neprebiehali teda len na klasických výstaviskách. Badať to i podľa dejiska prvého povojnového Veľtrhu kníh. Otvorili ho z iniciatívy Mládežníckeho kníhkupecko-vydavateľského podniku Mladosť 1. mája 1947 v priestoroch dnešného Divadla mladých v Novom Sade. Na stánkoch vo vestibule boli početné vydania účastníkov z Belehradu, Záhrebu, Ľubľany, Sarajeva, Skopje… Vlastné vydania prezentovala i Matica srbská a novosadský podnik Budúcnosť, ale aj Matica slovenská, Matica rusínska, Rumunský kultúrny zväz, Maďarský kultúrny zväz. Dvanásteho mája svoje práce návštevníkom čítali Desanka Maksimovićová, Jovan Popović, Milan Dedinac. Hoci pôvodne mal trvať do 15. mája, veľtrh pre početné žiadosti zainteresovaných zatvorili o desať dní neskoršie. A keďže knihy boli dosť lacné, znamenal i veľký komerčný úspech, lebo organizovane sem chodili  žiaci z Belehradu, ako aj poľnohospodári z Báčky a Sriemu. K ďalším veľtrhom kníh došlo len po necelom desaťročí: roku 1956 v Záhrebe a r. 1957 v Belehrade, kde sa zase zhromaždili vydavatelia z celého štátu.

(V budúcom čísle: Doba urýchleného rozvoja)

Oto Filip