SEDEM DNÍ
Dátum nedostaneme, sklamane povedal prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić, keď vysoký hosť zo zahraničia zopakoval, že nie je podstatný dátum, ale dôsledné a dôkladné uskutočňovanie reforiem. Vzhľadom na ovzdušie, v akom prebiehalo ôsme kolo bruselských rokovaní, ako aj na skutočnosť, že sa dosiahnutie dohody o normalizácii vzťahov s Prištinou tesne spájalo s dátumom otvorenia rokovaní s Európskou úniou, dvojitý neúspech bol naozaj veľkým sklamaním.
Deklarácia o ochrane ústavných a zákonných práv Vojvodiny, ktorú schválila pokrajinská vláda, padla v takej situácii ako dar z neba. Koniec koncov, nič nedokáže lepšie odsunúť do úzadia, skryť či minimalizovať jeden problém ako nastolenie iného problému. Ak neexistuje, poďme ho stvoriť! V krajine, v ktorej inštitúcie právneho štátu fungujú odtiaľ potiaľ, čiže robia prevažne to, čo sa im povie, prikáže alebo naznačí, to nikdy nepatrilo k nemožným misiám.
Tak sa na mítingu pod názvom Stop štiepaniu Srbska v Novom Sade zhromaždil pekný počet „výletníkov“ z rôznych častí našej peknej vlasti. Zloženie pestré – od študentských a mimovládnych organizácií, cez rozličné združenia, včítane slovenského, po politické strany veľmi jasne definovaných cieľov, ktoré sa akože len pripojili a podporili spontánne protestné prejavy občanov Srbska. Protestovalo sa proti deklarácii a proti odštiepeniu, žiadala sa demisia predsedu vlády Vojvodiny Bojana Pajtića a – vypísanie mimoriadnych pokrajinských volieb. O tom to bolo.
V súvislosti s deklaráciou, okolo ktorej sa rozvírilo toľko prachu, sa nakoniec predsa ukázalo, že nie je ľahko vtesnať ju do predpokladaných separatistických rámcov. Aj tí, ktorým by to najväčšmi zodpovedalo, museli uznať, že žiadna secesia Vojvodiny sa tu nespomína. Neškodnosť dokumentu nesporne potvrdili aj iní odborníci a analytici. Nepodarilo sa im nájsť žiadne separatistické state, ani po prvom čítaní na webovej stránke, ani po druhom čítaní po zverejnení v printových médiách. Za diskutabilnú vyhlásili len jedinú vetu, a to o slobodnej vôli občanov Vojvodiny, ktorí sa rozhodli za pripojenie Srbsku, ktorá tam aj môže, aj nemusí byť. Podstatou deklarácie nie je totiž štiepanie ničoho, tvrdia v DS, ale čosi celkom iné. Cieľom je zabezpečiť Vojvodine rozvoj v súlade s ústavnými a zákonnými ustanoveniami. Ani menej, ani viac. Ak rešpektovanie Ústavy a zákonov niekomu nezodpovedá, to je už trochu iná káva.
Nastolenie otázky populárnej „prestavby“ moci, ktorú koaliční partneri z republikovej úrovne dôkladne uskutočňovali všade, kde sa dalo, prišlo teda na rad aj na úrovni pokrajiny. Keď nešlo inak – DS vo vojvodinskom parlamente má 59 poslancov a spolu s koaličnými partnermi stabilnú nadpolovičnú väčšinu, – muselo sa siahnuť po iných prostriedkoch a spôsoboch.
Zaradenie deklarácie do rokovacieho programu zasadnutia vojvodinského parlamentu plánovaného na 10. apríl – vraj deň vzniku NDH (Nezávislého chorvátskeho štátu) – očividne pridalo vietor do plachiet zástancov „prestavby“ moci. Tento dátum vhodne prispel, aby sa zastrela podstata, ktorá spočíva v boji o moc. Ak výsledky vlaňajších pokrajinských volieb nezodpovedajú takým predstavám, tým horšie pre výsledky.
Keďže dátum zasadnutia pokrajinského parlamentu nebol podstatný, zasadnutie znovu odročili na inokedy. Podstatnejšia od toho je však odpoveď na otázku, prečo niekomu zodpovedá ďalšie schladzovanie vzťahov medzi republikovou a pokrajinskou vládou napriek zasadzovaniu za budovanie a fungovanie právneho štátu, rešpektovanie demokratických inštitúcií a zákonov. Takisto je podstatné aj pokračovanie dialógu Belehradu a Prištiny, ktoré sa tento týždeň v rámci dodatočného deviateho kola realizuje v Bruseli. A podstatný pre Srbsko je, samozrejme, aj dátum otvorenia rokovaní s Európskou úniou – ak je proces eurointegrácie naďalej cieľom číslo jeden, ako sa doteraz zdôrazňovalo.
Anna Lazarevićová