Zemunský kostol – kultúrna pamiatka mesta Belehrad

Evanjelický kostol v Zemune sa architektonicky podstatne líši od ostatných tunajších evanjelických kostolov. Mnohí, včítane Zemunčanov, si myslia, že ide o židovský chrám – synagógu. Kostol sa vyznačuje osnovou, ktorá sa podobá trojlístku na rotunde so zvýraznenou apsidou (polkruhovým priestorom pre oltár pričleneným ku chrámovej lodi – altúriu) a dvomi bočnými krídlami, ktoré sú symetricky postavené vo vzťahu k centrálnemu vchodu. „Nad troma polováblovými strechami sa vzmáha kupola. Aj vnútro kostola s oltárom je zvláštne architektonicky zaranžované. Toto kompaktné architektonické riešenie pravdepodobne patrí škole architektov Hugu Erlicha a Viktora Kovačevića, tým skôr, že jedným uceleným spôsobom využili uhol križovatky v starej časti Zemunu,“ uvádza sa v Úradnom vestníku RS č. 108/05, keď tento zvláštny evanjelický kostol vyhlásili za kultúrnu pamiatku mesta Belehrad.

Ide teda o originálne a zriedkavé architektonické riešenie stvárnené v dôsledne realizovanom modernistickom koncepte. „Tento kostol sa vyznačuje kultúrno-historickou a dokumentárnou hodnotou, ako svedectvo existencie a života jedného kresťanského konfesionálneho prostredia v období medzi dvoma vojnami v Zemune,“ uvádza sa na webovej stránke beogradskonasledje.rs.

Zemunský evanjelický kostol bol pravdepodobne vystavaný v rokoch 1926 – 1930, hoci sa zistilo na základe výkresu, že architektonický návrh vznikol už roku 1914. Chorvátsky architekt židovského pôvodu Huge Erlich (1879 – 1936) sa k tomu podpísal pod niekoľko významných projektov budov, ktoré dodnes stoja v Záhrebe.

V zachovanom liste z 19. apríla 1921 evanjelický farár Schumacher píše seniorovi Adamovi Verešovi do Bešky: „Ukazujem Ti základňu môjho kostola. Narysoval ju podľa mojej idey architekt Rudolf Lubynski zo Záhrebu. Ľavá strana je kostol, pravá strana sú misijné miestnosti: veľká a malá sála, izby pre hostí, byt pre obecnú diakoniu a pre diakona, farára, farskú kanceláriu a iné. Bude to prvá výstavba v novej krajine; chcem ju počať na jar, lebo je potreba veľká. Ale preto potrebujeme moc peňazí. Prosím Ťa rozpošli list všetkým zborom, aby zozbierali príspevky a vysvetli im, o aký dôležitý chrám ide. Väčšia čiastka, pravdaže, príde z Ameriky…“

Z ostatných listov vidno, že zemunský evanjelický farár Schumacher prosil vtedajšieho sriemskeho seniora Adama Vereša o odporúčanie pred odchodom  do Ameriky. Počítal so značnou finančnou pomocou z USA, od Kráľovstva SCHS a tunajších nemeckých a slovenských darcov. Finančné plány sa podľa všetkého v značnom rozsahu neuskutočnili, takže sa investor – zemunský cirkevný zbor musel uspokojiť s menšou sumou peňazí. Tým sa môže vysvetliť skutočnosť, že zemunský evanjelický kostol na spomenutom uhle zostal bez plánovanej poschodovej fary.

Tento kostol architekti rysovali v roku 1921, čiže v období, keď v Kráľovstve SCHS definovali organizáciu Evanjelickej cirkvi. O tom svedčí nasledujúca konštatácia nemeckého farára Schumachera (ktorého osobné meno sme, žiaľ, nezistili): „Obávame sa, že zámerom Slovákov a spôsobom ich boja došlo k nástrahám v našich radoch. Mne jednoducho nechce vojsť do hlavy, ako môže senior napriek záveru seniorského zhromaždenia predsedávať schôdzi, ktorá uzaviera opačne od toho, čo seniorát uzavrel. Či nás (Nemcov) Slováci jednoducho zradili alebo žiadajú likvidáciu starého seniorátu? V tom prípade neexistuje viacej náš seniorát, prestávajú všetky záväzky voči nemu, rovnako pre Slovákov, ako aj pre ostatných… Predtým by sme sa museli stretnúť a povedať si, či máme spoločný seniorát alebo ho už nemáme.“ Aj z ostatných archívnych dokladov možno zistiť, ako ťažko sa definovali spôsoby osamostatňovania evanjelicko-kresťanských cirkví v zložito usporiadanom viacnárodnom štáte.

Po ujasnení idey osamostatnenia Nemeckej a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zemunský farár Schumacher v nasledujúcom liste podotkol, že na svetovom zjazde (ktorý sa vtedy konal v New Yorku) majú obhajovať spoločné záujmy: „Pretože prof. Morehed a Sir Dickenson, člen anglického parlamentu, prídu do Zemunu s cieľom informovať sa o záchrane menšín v našom kráľovstve a pretože moja vec v Amerike beží, cez „veľkú vodu“ teraz nepôjdem. Správu a návrhy som kongresu zaslal poštou. Ćiro (Cyril Abaffy) ma poprosil, aby som mu spravil predbežný návrh ochrany národných menšín v budúcich dištriktoch v rôznych rečiach,“ uviedol farár Schumacher v liste z 25. mája 1921 kolegovi Adamovi Verešovi do Bešky.

Uvedený kostol sa dodnes nachádza na uhle ulíc Bežanijska kosa, Prilaz a Ivićovej ulice. Po vysťahovaní nemeckých obyvateľov zo Zemunu roku 1945 kostol bol určitý čas zamknutý. Neskôr slúžil potrebám Miestneho spoločenstva ako priestor pre spoločenský a kultúrny život mládeže. V roku 2003 Obec Zemun a Evanjelické náboženské spoločenstvo podpísali dohodu o prinavrátení kostola veriacim. Dnes sa v tomto kostole konajú bohoslužby nielen v nemeckej, ale aj v srbskej a slovenskej reči. V belehradskom (a teda aj zemunskom) cirkevnom zbore po odchode Mgr. Vladislava Ivičiaka do Báčskeho Petrovca pôsobí slovenská farárka Anna Petráková-Petrovićová.

Katarína Verešová