Odborníci na výživu čoraz častejšie upozorňujú na nutnosť zdravej životosprávy, ktorá predpokladá predovšetkým zdravú výživu, fyzickú aktivitu a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Keďže nesprávnu životosprávu obviňujú z početných ochorení, osobám, ktoré chcú žiť zdravo, neodporúčajú mastné a slané jedlá, sladkosti, cestoviny z bielej múky, mastné syry a smotánku… Odporúčajú rýchle prechádzky a iné spôsoby rekreácie. Mnohí ľudia, zvlášť na dedine, majú značné výhrady voči týmto pokynom a na ich jedálnom lístku naďalej je práve to najzaznávanejšie bravčové mäso a špeciality ako šunka, klobása, slaninka, takisto rezance syrové, makové, zemiakové a iné cestoviny, ktoré patria k tradičným jedlám všetkých Vojvodinčanov. O koláčoch nehovoriac. Pritom si vôbec nemyslia, že ich životospráva nie je zdravá. Potvrdil nám to aj Bieloblatčan Adam Jonáš, ktorého zdravie a kondícia aj napriek životnej sedemdesiatke neopúšťa. Naopak. Ešte stále je maximálne aktívny – udržiava domácnosť, obrába niekoľko jutár pôdy, vedie agentúru na poskytovanie právnickej pomoci, činný je v Matici slovenskej, Červenom kríži, cirkvi, pripravuje monografiu rodnej osady… Ide teda o úctyhodnú aktivitu, na ktorej mu môžu závidieť aj omnoho mladší ľudia. A keď sme sa ho opýtali, ako si zachoval zdravie a dobrú kondíciu, odpovedal:
– Celý život som prežil na dedine a vždy som vedľa sedavej práce v úrade bol fyzicky aktívny, takže si myslím, že práve to v značnej miere prispelo, že som si zachoval zdravie aj v týchto rokoch. Na stravovanie som nikdy zvlášť nedbal a jedol som všetko, čo sa na dedine jedáva: aj mastné jedlá, bravčové mäso, slaninu, šunku… ibaže som vždy mal mieru a nejedol som mnoho. Moje heslo je, že treba jesť všetko, čo je na jedlo, ale netreba preháňať.
Ako riaditeľ a tajomník podniku iste ste často boli vystavení stresu. Ako ste čelili jeho vplyvu na zdravie?
– Na mňa stresy nevplývali hádam aj preto, že som v rodine vždy mal porozumenie a pokoj. Okrem toho dodnes mám dobrý a pevný spánok, takže sa ráno zobúdzam úplne oddýchnutý a pripravený na nové skúšky.
Ani po odchode do výslužby ste neprestali aktívne pracovať?
– Do výslužby som šiel úplne pripravený, lebo som presne vedel, čo budem robiť. Vlastne nikdy som ani neprestal robiť, ibaže teraz nemusím zavčasu vstávať a ísť do práce, ale keď vstanem, aktívny som po celý deň. Práca v agentúre a činnosť na rôznych poliach mi umožňuje, aby som sa stretával s ľuďmi a aj napriek tomu, že moja manželka umrela, nie som osamelý. Slovom, človek aj v dôchodku musí byť činný, lebo keď človek od nudy nevie, čo so sebou, to môže veľmi vplývať na zdravie.
Boli ste dlhoročným darcom krvi. Pomohlo aj to vášmu zdraviu?
– Krv som dal 97-krát. Chcel som dotiahnuť do stovky, ale keď som mal 66 rokov povedali mi, aby som už nechodil. Neverím, že to mohlo prospieť zdraviu, hoci som to ani nerobil preto, jednoducho som chcel pomôcť iným ľuďom.
Čo si na základe vlastnej skúsenosti myslíte o radách odborníkov na výživu?
– Myslím si, že mnohé z nich na dedine nemožno uplatniť. Na výžive, ktorú radia, tak dedinčania, ako aj mešťania, ktorí robia fyzickú robotu, by nemohli vydržať. Fyzická práca si vyžaduje kalorickú stravu, pričom sa zvyšné kalórie v práci strovia. Okrem toho si myslím, že potraviny, ktoré ľudia dopestujú na dedine – svine, husi, kačice, sliepky, vajcia, sú omnoho zdravšie ako tie dopestované na farmách alebo vyrobené v továrňach. Konečne nemôže ma nikto presvedčiť, že olej, ktorý je vyrobený v továrni, je zdravší od masti, ktorá vo výžive ľudí odjakživa mala veľmi významné miesto. Životospráva, akú radia odborníci, sa hodí pre ľudí, ktorí nepracujú fyzicky a k tomu bývajú doma, v byte medzi štyrmi stenami, kde nevedia, čo so sebou. Takí ľudia musia skutočne dbať, čo a koľko jedia a musia sa záväzne aj prechádzať, behať alebo sa rekreovať iným spôsobom. Ja však po celodennej aktivite nepotrebujem žiadnu 5-kilometrovú prechádzku, akú radia lekári, lebo toľko a možno aj viac počas dňa prekráčam, a nie som si ani vedomý, že som sa prechádzal.
V. Hudec