„Ak Paríž považujú za hlavné mesto Európy a pahorok Montmartre za jeho umelecké srdce, tak Belehrad je križovatkou ciest na starom kontinente a Skadarlija dušou srbského veľkomesta,“ vyhlásil Branislav Nušić na slávnostnom otvorení letnej sezóny v slávnej bohémskej štvrti.
V sobotu 27. apríla sa Skadarlija dostala pod drobnohľad kultúrnej verejnosti Belehradu a stala sa stredobodom záujmu zahraničných turistov, ktorí pricestovali do metropoly Srbska z Japonska, Turecka, Dánska, Grécka, Cypru, včítane jednej Kysučanky z Čadce a trojice Zemplínčanov zo Sniny.
„Slovenskóóó, Slovenskóóó, heja, heja, heja Slovensko!“ odzneli hokejovo povzbudivé slová mladých ľudí spod Vihorlatu, keď pred reštauráciou Dva jelena zazneli prvé takty slovenských ľudových piesní v prednese kovačického už ostrieľaného drobizgu z podujatia Detská svadba. Radosti východniarov nebolo konca-kraja a rýchlo sa zapojili do spevu piesne v stredoslovenskom nárečí: Vyrjasla mi ruža na kemeňí… Ďalšie piesne najmladších svadobčanov pozorne počúvali, s obdivom sa na slovenské kroje pozerali a na pamiatku cvakali spúšťami foťákov návštevníci aj ďalších prestížnych reštaurácií – Zlatni bokal, Tri šešira, Šešir moj… Hore-dolu historickou kemeňicou sídelného mesta kráčali vyzdobení zverenci Pavla Baláža a zabodovali neustálym spevom, tancami na rohoch ulíc, priamym prenosom kultúrneho dedičstva. Takmer celou Skadarlijou. Od reštaurácie Dva bela goluba po niekdajšiu piváreň Bajloni zneli slovenské pesničky, ale i srbská svadobná Sestra mi je poručila. Vystúpili suverénne, sebaisto, dokonale. Ako vždy.
Neboli však detváky zo svadobného divadielka jediní Kovačičania na zraze srbskej minulosti a súčasnosti, posedení bohémov a umelcov, v zmesi rôznych prvkov majstrovstva. Riaditeľ Galérie Babka Pavel Babka sa už roky so svojou obrazárňou zúčastňuje v tejto akcii. Tohto roku v Skadarliji maľovali v otvorenom ateliéri pred pohostinským podnikom Dva jelena insitní umelci Jano Žolnaj, Zuzana Jarmocká a Klára Babková.
Skloňovali sa v poslednú aprílovú sobotu vo všetkých pádoch a na slávu najslávnejšej srbskej ulice jej obyvatelia či riadni hostia Jakšić a Sremac, citovali Džumhur a Kapor, spomínali aj občasní návštevníci Skadarlije – od Hitchcocka po Hendrixa. Záverom vydareného programu Turistickej organizácie Belehradu hercov, spisovateľov, hudobníkov, tanečníkov a spevákov z bohémskej časti čakali pochúťky z kuchyne kovačických starých matiek. A vzápätí aj parádne kone a fiakre žrebčína Bulić zo Surčinu.
Známemu hercovi a fanúšikovi Skadarlije Aljošovi Vučkovićovi pred slávnostným činom zdvihnutia vlajky so symbolmi bohémskej belehradskej štvrte – cylindrom, palicou a karafiátom – nezostalo nič iné, iba „srdečne a slnečne“ pozdraviť početných prítomných zhromaždených z oboch strán povestnej ulice. Cesty ducha, ruchu a vône mesta na sútoku Dunaja a Sávy.
Ján Špringeľ