Dozneli aj oslavy Dňa Petrovca, ktoré aj v tomto roku obsiahli množstvo programov a iných pobavení. Tradične najlepšie na tom sú hostinskí a predavači všelijakých lákavých, ale v podstate zbytočných vecí. Napodiv tohto roku do Petrovca nezavítali ani veľké kolotoče. Krútili sa, šplhali, skákali a hojdali iba tí najmenší. Aj to zriedkavejšie. Hovorí nám to iba, akým štandardom žijeme, ktorý sa v našej krajine iba znižuje.
Napriek tomu, že im miestna samospráva odkázala, že nebude hradiť trovy, viaceré spolky a združenia v osade sa predsa rozhodli udržať úroveň osláv, a tak na vlastné náklady bavili návštevníkov. Divadelníci sa asi pochlapili najviac: zorganizovali miniprehliadku dobrých divadelných predstavení z okolitých osád. Združenie petrovských výtvarných umelcov okrem tradičnej kolektívnej výstavy okolo seba zoskupilo dorast a spolu sa bavili na výtvarnom tábore. Činili sa aj filatelisti, Zlaté remeslá, združenie cukrovkárov, medári, rádioamatéri, folkloristi, združené ženy, klobásari, drobnochovatelia a iní. Aj športová ponuka bola štandardne bohatá. Iba to počasie… Tohto roku nebolo celkom naladené na oslavy. Každý deň sa lial dážď, a tak trochu prekazil aj oslavy. O rok bude lepšie.
Na ukážku predstavíme aj tých „menších“, ale nadovšetko usilovných aktivistov v rozličných združeniach, tiež víťazov súťaží o najchutnejšie svieže a suché klobásy. Veď tento deň práve o tom aj je – prezentovať, ochutnať a pobaviť sa.
J. Čiep