Dva svety v jednom

„Chceli sme týždňovým stretnutím spojiť takmer nespojiteľné. Čerstvých akademických maliarov a skúsených insitných umelcov. Dať dokopy začínajúcich autorov, ktorí majú málo maliarskych skúseností, aby mohli získať vedomosti na tvári miesta od školených a neškolených majstrov štetca. Takýto projekt synergie sa našim sponzorom z ústredne Poštovej sporiteľne veľmi páčil,“ rozpráva s nadšením Jaroslav Toman, vedúci projektu.

Výtvarný tábor Kovačica Art 2013 prebiehal od 23. do 29. mája v súkromnom prenajatom dome na Ulici Iva Lolu Ribara. Zúčastnili sa na nej akademické maliarky z Bosny a Hercegoviny Adina Kerová z Bugojna, Nelisa Nela Baždarová zo Sarajeva, akademickí maliari zo Srbska – Miloš Šebeković z Nového Pazaru, Dragana Ðurđevićová zo Šabca, Bogdan Ðorić a Srđan Simić zo Zreňanina, členky Galérie insitného umenia z Kovačice Alžbeta Čížiková, Eva Husáriková a Katarína Karlečíková, nádejná maliarka z Kovačice, Magdaléna Tomanová, inak členka Združenia maliarov Smäd v Padine, ako aj maliarski nováčikovia z osady insity Zlatko Karlečík a Vladimír Mikuš.

„Počas jedného týždňa mali účastníci výtvarného samitu nakresliť po dva obrazy. Boli i takí, čo namaľovali až sedem. Akademickí maliari robili  najčastejšie technikou akrylu, ale sa vyskúšali aj v tvorbe diel farbami „priamo z prírody“. Insitní maliari namaľovali olejomaľby,“ pokračuje Toman.

Vedúci projektu Kovačica Art by si v nasledujúcich rokoch prial podobné putovné tábory a väčší záujem médií o týždňové stretnutie akademických a insitných maliarov. Nápomocnou rukou tohto roku mu boli Martin Petrík, Katarína Lenhartová-Petríková a Katarína Lenhartová. Už v lete by mali zrealizovať iný druh tábora Etno kult. Taký je i názov celého plánu, ktorý do tretice a cez celý rok bude zahŕňať i dielne s rozličnou tematikou. K sprievodným podujatiam akcie patrili návštevy kovačických obrazární, evanjelického kostola, Spolku žien, domu umeleckej rodiny Evy a Jána Nemčekovcov a PRS Relax.

„V združení žien si maliarky vyskúšali slovenský ľudový kroj. Oduševnili sa tým, že sa mohli obliecť a fotografovať v kovačických geceliach. Bol som organizátorom alebo spoluorganizátorom výtvarných táborov s väčším počtom ľudí. Zdá sa mi, že sa v takomto menšom tábore dá dosiahnuť vyššia úroveň kreativity,“ podotkol záverom J. Toman.

Ján Špringeľ