Využiť potenciály mesta

Vďaka polohe na ľavom nábreží Dunaja Báčskej Palanke sa ponúka množstvo potenciálov. Okrem podmienok na rozvoj a zveľadenie turizmu, má dobré podmienky na tranzitnú dopravu a vďaka pivovaru Carlsberg (v Čelareve) a továrni na stenové a podlahové krytiny Tarket (v Palanke) sa zaradila k najvyvinutejším vojvodinským obciam.

Národnostná príslušnosť obyvateľov mesta je veľmi pestrá, ale všetci si dobre rozumejú. Báčska Palanka vyrástla na moderné mestečko, v nej pôsobia tri základné školy, ako i jedna špeciálna škola a škola pre základné hudobné vzdelanie a výchovu. Stredoškoláci majú možnosť vzdelávať sa na jednej z troch stredoškolských inštitúcií – na Gymnáziu 20. októbra, odbornej škole Dr. Radivoja Uvalića a na Technickej škole 9. mája. Slovenčina ako materinský jazyk s prvkami národnostnej kultúry sa vyučuje nielen vo všetkých základných školách, ale aj na gymnáziu.

V Báčskej Palanke pôsobí MOMS a v Slovenskom dome sa usporadúvajú rôzne programy. Inšpirovaný pôsobením MOMS Dr. Nebojša Kuzmanović roku 2012 založil Spolok Matice srbskej. V meste pôsobia aj desiatky iných organizácií a združení, ako napr: Spolok žien pri MOMS, Zlatne ruke, Majčino krilo, Združenie rodičov, Združenie mladých, Združenie proti drogovej závislosti Nada…, ako aj početní jednotlivci. V Báčskej Palanke majú aj Gerontologické stredisko. Informácie, ako aj kultúrnu edukáciu poskytujú lokálne médiá – televízia, rozhlas a noviny.

Niektoré z početných báčskopalanských podujatí sa stali tradičnými ako napr. Dunajský bál, Dni pšenice, Zlatý kotlík, Etno šor, Ala volem kolo da igram, Strudel fest, Festival domaće kobasice, kulena i slanine, Novogodišnji đinđuveraj, FEP (Medzinárodný festival ekologického divadla pre deti a mládež), Ikebana a ďalšie. V rámci Slovenských národných slávností v auguste sa v Slovenskom dome v B. Palanke každoročne organizuje Stretnutie slovenských študentov, na ktoré sú hrdí nielen palanskí Slováci, ale i Palančania vôbec.

Predsedom Obce Báčska Palanka sa pred niekoľkými mesiacmi stal

Aleksandar Đedovac. Od predsedu obce, ktorý je hrdý na svoje mesto a tvrdí, že Báčska Palanka je najkrajším mestom v našej krajine, sme sa dozvedeli o aktuálnych udalostiach na niekoľkých poliach. Začali sme kultúrnym životom, ktorý sa neustále obohacuje vďaka práci Kultúrneho strediska, v rámci ktorého pôsobí múzeum, galéria a kino, ale aj vďaka Ľudovej knižnici Veljka Petrovića, Klubu spisovateľov DIS a podobne, ktoré záujemcom neustále ponúkajú bohaté programy.

 Ktoré novinky na kultúrnom poli si zaslúžia pozornosť?

„Posunuli sme rozvoj niektorých zložiek kultúry dopredu, ustanovená je komisia pre podujatia s cieľom zvýšiť prostriedky na kultúru, vyčleňujeme peniaze na tradičné podujatia, čo sa ukázalo ako dobrý spôsob práce. Vždy podporíme pekné podujatia nielen v Palanke, ale i v ostatných osadách našej obce, ako napr. Stretnutie v pivnickom poli.“

 V oblasti športu je lokálna samospráva tiež prítomná?

„Máme aj komisiu pre šport a po prvýkrát sa športové podujatia financujú na základe súbehov. Vyčleňujeme významné prostriedky na rozvoj športu v snahe pomôcť klubom a združeniam. Môžem povedať, že s výsledkami sme veľmi spokojní. Pre deti v kluboch organizujeme voľné termíny.“

 Báčska Palanka disponuje aj turistickými potenciálmi. Čo turistická ponuka zahrnuje a ako by sa mohla obohatiť?

„V Palanke pôsobí Turistická organizácia Obce Báčska Palanka. Máme ideu niektoré veci spojiť – realizovať plavbu Dunajom. Máme známe výletnícke miesto Tikvaru na Dunaji, v blízkosti osady aj Bagremaru, vojenskú ustanovizeň v Karađorđeve. Máme čo ponúknuť a v tomto roku sa pokúsime získať potrebné finanančné prostriedky od Ministerstva pre šport a mládež a usmerniť ich do obohatenia obsahov. Bagremara poskytuje možnosti na rozvoj školy športu a chceli by sme tento komplex zveľadiť. Prihliadame aj na ochranu životného prostredia s cieľom dať najmladším len to najlepšie.“

Čo sa deje v oblasti hospodárstva a čo v tejto oblasti obec podniká?

„Usilujeme sa hospodárstvo dostať tam, kde bolo skôr, a to prostredníctvom spolupráce s hospodárskym klubom a hospodárskou komorou. Naším cieľom je aj zabezpečiť zamestnanie pre čím väčší počet ľudí, lebo jedným z našich najväčších problémov je nezamestnanosť. V rámci realizácie nedávno podpísanej dohody s Arabskými emirátmi počet pracovných miest by sa mal zvýšiť o 400, pričom treba povedať, že ide o výstavbu zavlažovacích systémov, ktorá sa začne už v septembri. Mnohé podniky v našej obci potrebujú pomoc a našou úlohou je prilákať zahraničných investorov. Hospodárstvo je základom rozvoja každého mesta, keďže sa z hospodárstva do rozpočtu vlieva asi 60 – 70 %  prostriedkov. Nezanedbávame ani stredné a malé podniky, ktorých rozvoj tiež patrí medzi naše priority. Prostredníctvom fondov pre rozvoj hospodárstva a pre rozvoj poľnohospodárstva týmto podnikom poskytujeme nielen pôžičky so symbolickými úrokmi, ale aj nenávratné prostriedky.“

 Ktoré podniky možno dnes zaradiť medzi úspešné?

„Z väčších sú to Tarket (niekdajší Sintelon) a Nektar, ale aj na desiatky malých podnikov. Niektoré rodinné podniky vyrástli na väčšie firmy a zamestnávajú značný počet robotníkov, ako napríklad Sebastijan, Aling, Real kniting (v Gajdobre), ale tu sú aj niekdajší nositelia hospodárstva, ako  Majevica.“

 Na čom je dôraz v oblasti rozvoja infraštruktúry?

„Na investície do komunálnej infraštruktúry sa z rozpočtu vyčleňuje 30 % prostriedkov. Zásobovanie vodou sa snažíme zlepšiť vŕtaním  studní, tiež budujeme atmosferickú a komunálnu kanalizáciu s prečisťovačom. S cieľom ochrany životného prostredia a ekológie plánujeme zariadiť aj skládku odpadu.“

Od predsedu obce Aleksandra Đedovca sme sa dozvedeli aj jednu peknú novinku – na základe rozhodnutia zhromaždenia obce každé dieťa narodené v Báčskopalanskej obci dostane určité peňažné prostriedky. Ďalšia novinka hovorí, že Dom zdravia nedávno dostal vozidlo z Talianska pre osoby s invaliditou a o rok by mali dostať ešte jedno.

„Mojou víziou je, aby hospodárska a turistická Palanka bola lákavá rovnako ako voľakedy, teda aby toto mesto využilo svoje potenciály,“ doložil  pán Đedovac.

Jaruška Ferková