SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (3)
Bilaterálne hospodárske protokoly sú vlastne špecifickou mapou budúcich pohybov a obsahov naplánovanej spolupráce, jej priorít a možností. Sú taktiež vhodným základom kontroly zrealizovaného, následne i stanovenia nových prvkov spolupráce, zodpovedajúcich ekonomickému vývoju v danom okamihu. Ako je známe, návrhom ďalších aktivít v oblastiach spoločného záujmu sa zaoberali v júni v Belehrade predstavitelia zmiešanej medzivládnej komisie, konkrétne členovia piatich pracovných skupín: pre obchod a investície, energetiku a ochranu životného prostredia, poľnohospodárstvo, dopravu, ako aj financie a rozvojovú spoluprácu.
Pozitívnou skutočnosťou je, že sa do procesov zveľadenia hospodárskych vzťahov naplno zapojili a zapájajú i predstavitelia agentúr na podporu exportu a investícií, čiže SIEPA a SARIO, ktoré nielenže vyjadrili spokojnosť s doteraz dosiahnutou úrovňou vzťahov vo vzájomnej spolupráci, ale zároveň tlmočili pripravenosť na posilnenie aktivít zameraných na nadväzovanie hospodárskych partnerstiev obidvoch krajín na základe realizácie investičných projektov, ako aj spoločného vstupu na trhy tretích krajín.
Naša strana zvlášť prejavila záujem o uskutočnenie strategickej spolupráce v súvislosti s výskumom a vývojom v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako aj o výmenu skúseností v rozvoji elektronickej správy a elektronického obchodovania a informačnej spoločnosti vo všeobecnosti. V oblasti elektronických komunikácií sme tlmočili záujem o spoluprácu v rámci regulácie a rozvoja elektronických komunikácií, najmä v rámci rozvoja širokopásmových sietí, výmeny odborníkov a štátnych úradníkov, ako aj o výmenu a spoločné výskumné projekty medzi výskumnými a vývojovými inštitúciami dvoch krajín. Keď ide o poštové služby, prejavili sme záujem v nasledujúcom období vydať spoločnú poštovú známku dvoch štátov s Nikolom Teslom.
Jasné je prečo: 10. júla bolo 157. výročie jeho narodenia, kým 7. januára uplynulo 70 rokov od jeho smrti. Bude to len malý prejav úcty k nášmu géniovi elektriny, ktorého vedec Dr. Robert Lomas označil za muža, ktorý vynašiel 20. storočie. Tesla, ten bezpochyby najväčší neospievaný vedecký hrdina minulého storočia, sa azda najväčšmi zaslúžil o to, že sa v priemysle rovnako ako aj v domácnostiach presadil striedavý elektrický prúd, ktorý sa dá efektívne prenášať aj na veľké vzdialenosti a umožňuje fungovanie takmer všetkých našich strojov a prístrojov. Okrem iného vynašiel i žiarivku, bol pri zrode seizmológie a svetovej siete dátovej komunikácie, ktorá bola predobrazom internetu. Jeho pôsobenie zasahuje do mnohých vedných oblastí, medziiným aj do energetiky. Práve táto sa dnes javí ako jeden z pilierov dvojstranných hospodárskych vzťahov Belehradu a Bratislavy.
(V budúcom čísle: Limity vlastne nie sú)
O. F.