Muchovník – novinka v našich záhradách

OKRASNÁ ZÁHRADA

Amelanchier alnifolia, známy ako aljašská čučoriedka, indiánska čučoriedka, alebo muchovník jelšolistý, je v našich záhradách raritou. Jej domovom je sever Ameriky. Iba niekoľko druhov pochádza z východnej Ázie a Európy.

Muchovník patrí do rodu Amelanchier ( Muchovník ), čeľaď  Rosaceae (Ružovité): A. alnifolia, A. amabilis, A. arborea, A. asiatica, A. bartramiana, A. canadensis, A.  cusicki, A.  fernaldii, A.  florida, A.  gaspensis, A.  grandiflora, A.  humilis, A.  laevis, A.  lamarckii, A.  interior, A.  neglecta, A.  nantucketensis, A. obovalis, A. ovalis, A.  sanguinea, A. sinica, A. spicata, A. utahensis.

Muchovníky sú vysádzané v záhradách aj ako okrasné kry alebo sa vysádzajú ako živé ploty, ktoré sú na jar obsypané množstvom bielych kvetov. Niektoré druhy muchovníka sú jedlé a majú veľmi chutné plody podobajúce sa čučoriedkam. Najrozšírenejším jedlým druhom je Amelanfier alnifolia.

Muchovník je veľmi pekný malý ker alebo strom, ktorý je príťažlivý počas všetkých ročných období, dokonca aj v zime. Vtedy je jeho široká koruna plná jemných výhonkov a má tak príjemný, hustý, kríkovitý tvar. V Severnej Amerike možno nájsť až 25 druhov.

V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase, keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýtozelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovočervené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Chutné sladké plody vôňou pripomínajú čučoriedky. Zrelé čierne plody sú vhodné na prípravu marmelády, želé alebo likérov. V minulosti sa tiež používali do koláčov ako náhrada za hrozienka. Rozhryzené semená nezrelých plodov môžu spôsobiť žalúdočné a črevné ťažkosti.

Muchovník je pôvodná rastlina kanadských prérií, kde bol oddávna využívaný domorodými obyvateľmi. V Kanade sa pestuje množstvo domácich odrôd. Môže sa tiež tvarovať ako stromček s kmeňom.

Cennou vlastnosťou muchovníka je jeho vysoká odolnosť voči mrazom a skoré dozrievanie plodov. V zime znesie aj – 40 °C. Vysadené rastliny začnú naplno plodiť v treťom roku po výsadbe. Ker je samoopelivý. Priemerná úrodnosť z jedného kríka je 9 – 12 kg okrúhlych tmavofialových bobúľ s voskovým povlakom.

Muchovník patrí k najskorším medonosným rastlinám. Začína kvitnúť od marca. Celý je pokrytý množstvom bielych kvetov, ktoré znesú jarné mrazíky až do – 5 °C.

Plody dozrievajú od polovice júna do polovice júla. Muchovník rastie dobre v každej pôde a takmer nie je napádaný chorobami a škodcami. Krík dokáže naozaj hlboko koreniť, vodu si dokáže bez problému nájsť. Muchovník sa dá využiť na výsadbu živého plotu, ktorý sa nemusí tvarovať.

Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako je íl. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6 – 1,5 m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listov, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z kríkov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Dorastá do výšky 4 – 6 m a šírky 6 – 7 m.

POUŽITIE A LIEČIVÉ ÚČINKY

Plody sú vhodné na priamy konzum alebo spracovanie. Bobule sú šťavnaté, sladké, príjemnej chuti a farba dužiny je karmínovočervená. Pripomínajú sčasti čučoriedku a sčasti sladkoplodú jarabinu. Obsahujú 8 – 12 % cukru, organické kyseliny, triesloviny, až 1 % pektínov, karotén, vitamín C, B₂ a proantokyany, ktoré sú považované za látky podporujúce prevenciu celej škály chorôb, vrátane rakoviny.

Ak sú plody určené na lisovanie šťavy, treba ich nechať pár dní odležať, potom je výťažnosť vyššia. Šťava má nádhernú karmínovočervenú farbu, konzumuje sa čistá alebo v kombinácii so šťavou rakytníka. Pre vysoký obsah pektínu sú bobule výborné na výrobu marmelády. Odvar z listov upravuje žalúdočné a črevné problémy.

Ľ. S.

foto: internet