Viacročná úspešná spolupráca Galérie Matice srbskej v Novom Sade a Srbskej akadémie vied a umení (SANU) konkretizovaná je v letných mesiacoch vydarenou výstavou s názvom Umenie 18. storočia v zbierke Galérie Matice srbskej. Podujatie sa začalo 17. júla v Galérii SANU a potrvá do 11. septembra. Z jedenástich portrétov, ktoré Sava Tekelija daroval Matici srbskej, portrétov iných, desiatok ikon, mnohých religióznych záberov… priam sála výtvarná poetika uvedeného obdobia, svedčiaca o vzniku a rozvoji jednej komplexnej umeleckej epochy v dejinách tunajšej kultúry.
– Vo výstavných priestoroch je viac ako 140 prác. Z aspektu techniky sú to zväčša ikony. Jedna časť sú olejomaľby, pričom ide o portréty známych dejateľov 18. storočia. Ďalšou zložkou sú grafické listy. Osemnáste storočie je zaujímavé tým, že sú v ňom prítomné rozličné výtvarné prúdy, ktoré sa navzájom prelínajú, prípadne nadväzujú jeden na druhý. Tak je jeho začiatok, prvé desaťročie, poznačené pôsobením tzv. zoografov, maliarov, opierajúcich sa o byzantskú a postbyzantskú tradíciu. Z tohto obdobia je vystavené známe dielo Svätý Dimitrije autora Kristofora Žefarovića, ako aj viaceré jeho medirytiny. Zaujímavosťou je, že sú na výstave i viaceré ikony pochádzajúce zo 16. a 17. storočia, významné nielen tým, že sú najstaršie v zbierke Galérie Matice srbskej, ale viac tým, že sú predzvesťou toho, čo sa na výtvarnom pláne neskoršie bude diať… – hovorí Alexandra Čelovská, znalkyňa tejto problematiky, sprievodkyňa výstavou a študentka tretieho ročníka dejín umenia v Belehrade, pôvodom zo Šídu.
Podčiarkuje, že je základnou dominantou výstavy alebo i umenia 18. storočia u nás práve ikona ako dielo a barok ako štýlová epocha: včasný, vysoký, neskorý…
– S plynutím 18. storočia dochádza k postupnému odklonu od tradičných noriem, naši maliari v období vysokého baroka začínajú odchádzať do Viedne, stadiaľ prinášať nové stredoeurópske chápania a vplyvy… A onedlho sa začne blížiť i obdobie osvietenstva… – vraví budúca kunsthistorička Čelovská.
Ako i transformácia vtedajšej doby, i menenie umenia šlo v podstate dosť rýchlo. Znamenalo to nastolenie nových estetík a techník, nástup ďalších výtvarných historicko-štýlových kategórií. Ich svedectvá sú pútavé a lákavé i dnes. Preto ich možno, či skôr treba, vnímať ako ďalší podnet k usporiadaniu podobných spoločných výstavných akcií, realizačne podpísaných Ministerstvom kultúry a informovania Republiky Srbsko a Sekretariátom pre kultúru a verejné informovanie vlády APV.
O. Filip