Sebe a iným pre radosť

Boli to tie záverečné augustové dni, keď sa horúce leto ešte ako-tak  držalo, ale už mlelo z posledného. To však na veci nič nezmenilo: Slovinsko bolo i rok po našom poslednom pobyte rovnako čisté, upravené a krásne. Ako v láske na prvý pohľad, ani tu prvý dojem neklamal. Útulné domy, kopa zelene na každom kroku, upravené ulice, mnohovravné detaily.

– Slovinci vždy boli a podnes sú poriadkumilovní. Aj pred niekoľkými desaťročiami, keď som tu bol na vojenčine, sústavne a primerane dbali na životné prostredie, prírodu si výrazne uctievajúc. Rodiny pestovali kult  pravidelných nedeľných vychádzok do okolia…, – vraví mi jeden z kolegov počas nedávneho zájazdu členov Spolku agrárnych novinárov do mestečka Gornja Radgona a okolia.

Je svätou pravdou, že ledabolo zahodený papier na ulici celé kilometre neuvidíš. Ako aj to, že kvetov je tu celé more a sú všade. O čosi sa postaral zvyk, o iné výchova a disciplína.

Tresty pre nepozorných sú skutočne prísne, takže si úmyselné špatenie okolia nedovolia ani tí s dosť hlbokými vreckami. Také dobrodružstvo má svoju cenu: od päťdesiat do tristo eur za nedbalé zahodenie papiera na ulici, napríklad. Z číročistej zvedavosti sme sa my niekoľkí novinári tárali po okrajoch mesta v snahe zistiť, či nejde len o akúsi ekofasádu, výklad pre turistov v podobe adries a ulíc, ktoré sú najčastejšie navštevované. Vôbec nešlo. Odpad sa triedi všade rovnako, zbytočnosti zbierajú do vriec aj obyvatelia rodinných domov, aj panelákov, ak sa renovuje dom, tak to nepocíti ani prvý, kdeže tretí sused, ako je to u nás.

Hneď pri vstupe do Poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu v Gornjej Radgoni jedna z prvých miestností bola vyhradená pre deti, ktorým starší prednášali, príkladmi ich učiac, ako sa ekologicky správať. Bez environmentálnych tematických  plagátov sa azda žiadna škola neobíde. Odpoveď na otázku, čo robia predstavitelia slovinských colníc na poľnohospodárskom veľtrhu, sa dala získať za pár minút pobytu na ich stánku: colníci vysvetľovali návštevníkom, aké obrovské škody v prírode sa páchajú a vznikajú ničením a pašovaním  zriedkavých živočíšnych a rastlinných druhov.

Najzaujímavejšie pritom je, že sa všetko ekologické chápe ako samozrejmosť, na ktorú škoda rečí. Environmentálne stálice s cenou zlata. Zároveň i záruka, že hodnoty a krásy treba najprv hľadať v sebe, potom v blízkych a vôkol seba. A v tom všetkom je nezanedbateľné aj ponaučenie, že si ich za žiadne peniaze nekúpiš, ak si ich nevážiš.

Oto Filip