Fotopaberky z Bieleho Blata

Po nedávnych oslavách 130. výročia príchodu Slovákov Bieloblatčania si koncom septembra pripomenuli aj Deň oslobodenia od fašizmu, ktorý sa po rokoch pozmenil na opravdivé viacdňové dedinské oslavy s bohatým kultúrnym, športovým a jarmočným programom. Bieloblatčania sa na tieto oslavy náležite pripravujú, upratujú domy, priedomia, park, verejné plochy… V tomto roku Miestne spoločenstvo svoj príbytok, budovu Domu kultúry oblieklo do nových šiat, o čo sa dobrovoľnou prácou pričinili dedinskí majstri maliari, ako aj členovia Rady MS.

O to, aby park, ktorý je vlastne aj svojráznym priedomím bieloblatskej základnej školy, bol ešte krajší a pestrejší, postarali sa žiaci, ktorí v rámci svojich pravidelných ekologických aktivít za pomoci učiteľov a školníkov záhradku upravili do tvaru oka a symbolicky ten priestor pomenovali Kvetinové žiacke oko.

Voľakedy v Bielom Blate, ako aj v iných dedinách, v každom dome mali piecku, v ktorej gazdinky piekli chutný chlieb, lepníky, krumple na ťapši a iné maškrty. V Bielom Blate mimo domu mali však aj tzv. letnú piecku. Podľa vzoru niekdajších domácností v rámci etno komplexu postavili jednu takú piecku, v ktorej Bieloblatčania pečú lepníky pre svojich návštevníkov. Dážď a sneh po rokoch používania zanechal stopy na mazive. Keďže taká ošarpaná piecka nevyzerala pekne, Ján Jonáš, jeden z posledných majstrov, ktorí vedia robiť s blatom, vysúkal rukávy a počas príprav na oslavy dvoch významných sviatkov dôkladne opravil mazivo a piecka je zasa ako nová.

Kedysi na dedine nepoznali ani parkety ani lamináty, podlahy v domčekoch boli spravidla zo zeme, ľahko a jednoducho sa udržiavali, bez zvláštnych materiálov. Gazdinky totiž podlahu natierali zmesou kravského výkalu, vápna a vody. Tým spôsobom vznikal tvrdý poťah, z ktorého sa neprášilo. Starí ľudia však verili, že tak sa zároveň robí dezinfekcia domu. Dnes je dom s takou podlahou skutočnou raritou a medzi také, pripomínajúce zašlé časy, patrí aj etno dom v Bielom Blate, v ktorom podlahu udržiavajú členky tamojšieho klubu žien. Minule to ukázali aj mladej učiteľke slovenčiny Adele Obšustovej. Hoci to, čo sa naučila, asi nikdy nepoužije, aspoň bude môcť svojim žiakom a budúcim generáciám rozprávať o tom, ako sa kedysi domy udržiavali a upratovali. Aby sa nezabudlo.

Na rozdiel od mnohých iných osád, v Bielom Blate si ešte vždy spomínajú na svojich spoluobčanov, ktorí obetovali svoje životy v boji proti fašizmu, a kladením vencov k pamätníku a primeraným programom vo všetkých bieloblatských jazykoch im vzdávajú úctu. Tak tomu bolo aj v tohtoročnú poslednú septembrovú sobotu.

vlh

foto: M. Nedeljkov