Nezvyčajné, kreatívne a recyklované

Takmer každodenne si kúpime noviny, prečítame ich a – čo ďalej? Uskladniť ich alebo zahodiť? V poslednom čase sa čoraz väčší dôraz kladie na recyklovanie takmer všetkého vôkol nás a nie div, že sú aj ručné práce späté s recyklovaním. Papierovému pleteniu ako pomerne novej a modernej záľube sa Jánošíčanka Lyduška Dobešová venuje necelých desať mesiacov.

„S papierovými košíkmi som sa prvýkrát stretla v práci. Jedna kolegyňa ich vyrábala a predávala. Trochu pozornejšie som sa pozrela, akým spôsobom je papier spletený a rozhodla som sa, že sa pokúsim vypliesť aspoň jeden košíček,“ hovorí Dobešová. „Návody na pletenie som si pozrela na internete a pomaly som začala zapletať. Keď hovorím pomaly, tak to skutočne tak aj bolo. Ten prvý košíček som plietla takmer celý deň. Skúšala som, akým spôsobom by to bolo najrýchlejšie a najkrajšie, a časom som získala prax.“

Naša spolubesedníčka hovorí, že pliesť z papiera vôbec nie je náročná práca. Potrebný je novinový papier, akrylová farba, lepidlo, lak a zrnko kreativity.

„Najprv si ofarbím papier. Zo začiatku som najprv plietla, a potom farbila, ale zistila som, že to z estetickej strany nie je účelné. Aj napriek tomu, že som pozorne farbila, predsa kde-tu zostalo aj niekoľko milimetrov, ktoré sa mi nepodarilo zafarbiť. Ofarbený papier si postrihám na pásiky, ktoré navijem na ihly a spravím z nich trúbky. Najprv vypracujem dno, ktoré môže byť kartónové alebo vypletené. O dno si pripevním niekoľko trubiek a začínam pliesť. Záverečným bodom je natieranie laku a prípadne nejaké skrášľovanie. Keď ide o pletenie, tu jestvuje mnoho druhov. Zatiaľ kombinujem dva-tri druhy, ale je ešte mnoho iných, ktoré by som chcela zvládnuť.“

Za necelých desať mesiacov vyplietla početné košíky, obaly na kvetináče a fľaše v rôznych tvaroch a naposledy sa venovala pleteniu snehuliaka, pri ktorom strávila, ako povedala, až štyri hodiny. V Jánošíku sa tomuto koníčku okrem pani Dobešovej nevenuje nikto. Možno preto jej kreácie Jánošíčania privítali s oduševnením a začali sa o ne čoraz viac zaujímať. To ju podnietilo k ďalšej práci a aby jej výsledky začala aj predávať. „Začala som rýchlejšie pliesť a zhotovené predmety sa začali hromadiť. Rozhodla som sa ponúknuť na  predaj, avšak problém bolo určiť cenu. Cena mojich výrobkov je skôr symbolická, aj keď mnohí hovoria, že si takou nízkou cenou znevažujem vlastnú prácu, námahu a čas, ktorý vkladám. Hovorím, že námahu nevkladám. Pletenie je pre mňa relax, ktorému sa venujem po namáhavom dni. Nepokladám seba za profesionála a potrebujem sa ešte veľa učiť, aby sa to podobalo na predmety, opravdivé umelecké diela, aké možno vidieť na internete. Pevnú vôľu mám, čas si nájdem a vďaka rodine a susedovcom mám aj základný materiál, ktorí ma pravidelne zásobujú novinami,“ uzavrela Dobešová.

J. Pániková