Alice Munroová je kanadský Čechov?

Laureátom tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru sa stala kanadská spisovateľka Alice Munroová. Švédska Kráľovská akadémia vied dostala stovky nominácií od profesorov literatúry či jazykov z celého sveta, predchádzajúcich laureátov a predsedov organizácií združujúcich spisovateľov. Medzi tohtoročnými favoritmi sa spomínali aj Japonec Haruki Murakami, Američan Philip Roth, Talian Umberto Eco, Bieloruska Svetlana Alexijevičová, ale aj francúzsky spisovateľ českého pôvodu Milan Kundera. Tohtoročná laureátka najprestížnejšieho literárneho ocenenia A. Munroová má povesť vnímavej  pozorovateľky a skvelej rozprávačky. Jej dominantným žánrom sú poviedky.

BRILANTNÁ POVIEDKARKA

„Niektorí kritici ju považujú za kanadského Čechova,“ napísala v zdôvodnení svojho verdiktu švédska akadémia, ktorá nazvala Munroovú „majsterkou súčasnej poviedky“. „Jej príbehy sa často odohrávajú v malých mestečkách, kde zápas o sociálnu akceptáciu často vyústi do napätých vzťahov a morálnych konfliktov,“ píše sa ďalej v hodnotení poroty.

„Munroová sa zmocnila umeleckej formy poviedky, ktorá tak trochu zostáva v tieni románu, a vypracovala ju skoro do dokonalosti,“ uviedol pre agentúru AP stály tajomník akadémie Peter Eglund. Konkrétne pritom vyzdvihol Munroovej zbierku poviedok The Moons of Jupiter (Jupiterove mesiace), v ktorej podľa neho „jej mimoriadny štýl dostal svoju formu“, uviedla agentúra DPA.

Munroová je prvou výlučne kanadskou spisovateľkou, ktorá dostala toto prestížne ocenenie. Už v roku 1976 získal cenu Švédskej akadémie Saul Bellow, ktorý sa síce narodil v Quebecu, ale väčšinu života strávil v USA, a všeobecne je považovaný skôr za predstaviteľa americkej literatúry.

ZAČÍNALA AKO PÄTNÁSŤROČNÁ

Alice Munroová sa narodila 10. júla 1931 v kanadskom Ontáriu. Študovala žurnalistiku a angličtinu na University of Western Ontario, ale štúdium zanechala, keď sa v roku 1951 vydala za svojho prvého manžela Jamesa Munroa. Spolu s ním sa usadila vo Victorii – hlavnom meste kanadskej provincie Britská Kolumbia, kde si otvorili kníhkupectvo.

Munroová začala s písaním už ako tínedžerka. Prvú poviedku napísala vo svojich 15 rokoch a publikovať začala o štyri roky neskôr v rôznych časopisoch a vo svojich poviedkach rozpráva príbehy ľudí z vidieckych oblastí severozápadného Ontária, kde vyrastala. Na prvú knižnú publikáciu svojich krátkych próz si však musela počkať až do roku 1968, keď jej vyšla zbierka poviedok The Dance of the Happy Shades (Tanec šťastných tieňov), s ktorou mala autorka veľký úspech, a ktorá jej priniesla najprestížnejšie kanadské literárne ocenenie – Literárnu cenu generálneho guvernéra.

Tú potom získala ešte dvakrát: v roku 1978 za zbierku poviedok Who Do You Think You Are (Kto myslíš, že si) a v roku 1986 za zbierku The Progress of Love (Pokrok lásky). Ďalší literárny triumf si Munroová, ktorá je spolu s Margaret Atwoodovou najznámejšou kanadskou spisovateľkou, pripísala pred štyrmi rokmi (v roku 2009). Získala najprestížnejšie britské literárne ocenenie Man Bookerovu medzinárodnú cenu za celoživotné dielo, keď v štrnástke nominovaných boli jej konkurentmi aj nobelovkári Maria Vargas Llosa či V. S. Naipaul, ale aj vtedy vysoko favorizovaný Arnošt Lustig.

Medzi ďalšie Munroovej knihy patria: román Lives of Girls and Women (Životy dievčat a žien), 1971; zbierky poviedok The Moons of Jupiter (Jupiterove mesiace) 1982; Friend of My Youth (Priateľka z detstva) 1990; a zbierka s nepreložiteľným názvom Hateship, Friendship, Coutship, Loveship, Marriage (2001). Jej doposiaľ posledným dielom je zbierka poviedok Dear Life (Drahý život) z roku 2012.

TO JE TO, ČO VIEM ROBIŤ

Literárni kritici označujú Munroovú za jednu z najväčších žijúcich spisovateľov sveta, ale vtedy, keď napísala ako pätnásťročná prvú poviedku, asi ani sama netušila, že tomuto žánru zostane verná celý život. Jedinou výnimkou bol román Lives of Girls and Women z roku 1971. Nobelovu cenu za literatúru získala iba ako trinásta žena v 112-ročnej histórii Nobelovej ceny za literatúru, pred ňou sa to podarilo napríklad Selme Lagerlöf, Toni Morrison, Elfriede Jelinek alebo Herte Müller.

„Som ohromená a veľmi vďačná. Predovšetkým som rada, že získanie tejto ceny poteší tak veľa Kanaďanov. Tiež som šťastná, že to upriami viac pozornosti na kanadskú literatúru,“ uviedla Munroová. Na svoju tvorbu sa však slávna autorka pozerá prozaickejšie. „Nie som šťastná vtedy, keď píšem, ale keď dostanem nápad a môžem sa pustiť systematicky do práce.  Je to tvrdá práca, ale to je to, čo viem robiť.“

Dnes je 82-ročná Munroová, matka troch detí, spisovateľskou hviezdou. Vydala takmer dve desiatky kníh. V slovenčine však jej diela zatiaľ neboli vydané. Keď ide o srbské preklady, tie doteraz vyšli iba vo vydavateľstve Agora zo Zreňaninu: roku 2006 vydali jej zbierku poviedok Bekstvo, ktorá sa v roku 2010 dožila aj druhého vydania. Z Agory zahlasujú, že onedlho vydajú aj jej novú knihu Goli život. Medzičasom však vydali aj jej jediný román Životi devojaka i žena, ako aj knihu poviedok Previše sreća.

KONČÍ S PÍSANÍM?

V angličtine jej naposledy vyšla sčasti autobiografická zbierka Dear Life. „Nie sú to krátke príbehy, ktoré by ste mohli prečítať rýchlo, bezprostredne po sebe, rovnako ako by ste zrejme takto nečítali 14 románov. Každý z tých príbehov potrebuje čas, aby sa vám usadil v mysli,“ napísal v recenzii na knihu britský denník The Guardian. Podľa Munroovej bude táto zbierka jej poslednou. Hoci vyjadrenia o tom, že možno skončí s písaním, poskytla už v minulosti, teraz tvrdí, že to myslí vážne. „Môžete sa staviť!“ citoval ju v lete denník New York Times. „Nie je to tým, že by som nemilovala písanie, ale myslím si, že časom sa dostanete do fázy, keď akosi začnete uvažovať o živote inak. A zrejme, keď ste v mojom veku, už nechcete byť sama až toľko, ako musí byť sám spisovateľ,“ povedala kanadským médiám. A fanúšikom, ktorých jej rozhodnutie mohlo sklamať, odkázala: „Povedzte im, aby si opäť prečítali moje staršie knihy. Je ich dosť.“

Munroová oslávila v júli 82 rokov. Najstaršou držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru je Doris Lessingová, ktorá ju získala v roku 2007 ako 88-ročná. Tohtoročné ocenenia slávnostne odovzdajú 10. decembra. Každá z cien je dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (približne 920 000 eur). Kanadská spisovateľka Alice Munroová, ktorá je tohtoročnou laureátkou Nobelovej ceny za literatúru, sa však nebude môcť zo zdravotných dôvodov zúčastniť na slávnostnom odovzdávaní týchto prestížnych ocenení v Štokholme. „Zdravotný stav jej neumožňuje prísť. Je nám to všetkým, vrátane samotnej pani Munroovej, ľúto,“ uviedol predseda Švédskej akadémie Peter Englund, ktorý však nekonkretizoval zdravotné problémy 82-ročnej spisovateľky.

M. Ď.