Historické obdobie transformácie

EUROKOMPAS 2013

Európa v našom politickom, spoločenskom, kultúrnom, osobnom a akomkoľvek inom živote zohráva čoraz väčšiu úlohu. Nečudo – je najlepšou trasou k pokroku, hybnou silou rastu, najvhodnejšou možnosťou plniť túžby občanov, prameňom stability, ohniskom hodnôt založených na pevnej viere v politické, hospodárske a sociálne normy spočívajúce v sociálnom trhovom hospodárstve… Preto spieť k Európskej únii znamená spieť k lepšiemu, problémami menej zaťaženému zajtrajšku. Z tohto pohľadu i rok za nami bol historickým obdobím početných zmien a transformácie, ktorých realizáciu, výsledky a následky treba chápať ako cieľavedomé investovanie do vlastnej budúcnosti. Premeny, dotýkajúce sa všetkých oblastí hospodárskeho a spoločenského života, sú natoľko náročné, že ich bez väčších výhrad možno porovnať s budovaním iného a lepšieho domu od základov. Práve preto sa aj tento chronologický pohľad obíde bez mnohých jeho tehiel, lebo sú nosná konštrukcia a múry predsa najpodstatnejšie.

S prvým januárovým dňom roku 2013 Srbsko a Európska únia (EÚ) vstúpili do piateho roku uplatnenia Dočasnej zmluvy o obchode a obchodných záležitostiach, ktorá odštartovala 1. 1. 2009, stanovujúc, že fázová liberalizácia dovozu tovarov z EÚ do Srbska potrvá šesť rokov, ako aj to, že export našich tovarov do únie bude momentálne liberalizovaný. Na sklonku januára 2013 sa v Paláci Srbska v Novom Belehrade konalo zasadnutie Pokročilého stáleho dialógu predstaviteľov našej vlády a Európskej komisie, ktorému dominoval rozbor pokroku dosiahnutý Srbskom v oblasti politických kritérií, ako je zveľadenie demokracie a vlády práva, ľudských práv a ochrany menšín. O mesiac neskoršie, 28. februára, vláda Srbska prijala Národný program schvaľovania právnych výdobytkov EÚ na obdobie rokov 2013 – 2016, regulujúci zlaďovanie domácich predpisov s predpismi európskymi. Následne od 4. do 8. marca v Belehrade už pobudla expertská misia Európskej komisie (EK) pre oblasť vlády práva, aby si s predstaviteľmi našich štátnych orgánov posvietila na jeho kľúčové aspekty. V marci a v apríli mestá a obce na juhu a juhozápade Srbska účinkovali v kampani Európou si ty a delegácia Výboru pre rozpočet Európskeho parlamentu začiatkom štvrtého mesiaca navštívila Belehrad.

Jedným z rozhodujúcich vlaňajších dátumov na mape eurointegrácie bol 18. apríl, keď svetlo sveta uzrelo Uznesenie Európskeho parlamentu o správe o pokroku Srbska v eurointegrácii, navrhnuté vyslancom Jelkom Kacinom v mene Výboru pre zahraničné veci. V správe sa pozitívne hodnotí úsilie Srbska dosiahnuť vnútornými reformami európske štandardy a Európskej rade navrhuje čím skôr stanoviť dátum začiatku prístupových rokovaní Srbska s EÚ. Na podklade a vlnách dohovoru Belehradu a Prištiny podpísaného 19. apríla, Európska komisia 22. apríla zverejnila odporúčanie odštartovať rokovania o pristúpení Srbska Európskej únii.

Deviaty máj sa už tradične konal v znamení osláv Dňa Európy a v polovici mája prebiehalo dvojdňové snemovanie Pokročilého stáleho dialógu medzi EÚ a Srbskom vzťahujúceho sa na oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Začiatkom júna takýto dialóg zahrnul oblasť poľnohospodárstva, rybárstva, bezpečnosti potravín…, aby sa  v polovici uvedeného mesiaca zameral na otázky pohybu robotníkov, sociálnej spolupráce, rozvoja ľudských zdrojov a informatickej spoločnosti.

Osemnásteho júna parlament Litvy ako posledný z členských krajín ratifikoval Stabilizačnú a asociačnú dohodu EÚ a Srbska, aby po jej potvrdení Radou ministrov Srbsko získalo status pridruženého štátu únie. Rokovania o pristúpení, vlastne o podmienkach, za ktorých kandidátska krajina pristupuje únii, znamenajúce najťažšie fázy európskej integrácie, sa stali výhľadnými a reálnymi na premisách ďalšieho dátumu: 28. júna, keď európski lídri rozhodli, aby sa prístupové rokovania so Srbskom začali najneskoršie v januári 2014. Predseda EK José Manuel Barroso pri tejto príležitosti zhodnotil, že je toto rozhodnutie výsledkom historickej dohody Belehradu a Prištiny.

Začiatkom júla sa konalo zasadnutie Odbornej skupiny Koordinačného telesa pre pristúpenie Srbska EÚ, na ktorom sa rokovalo o procedúrach a štruktúre budúcich rokovaní. O dva týždne neskoršie eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle navštívil Kanceláriu pre európske integrácie Srbska, aby nám poprial mnoho úspechov pri vstupe do novej, rozhodujúcej fázy vzťahov s úniou. Júnový prieskum na tému európskej orientácie občanov Srbska ukázal, že sa o deväť percent v porovnaní s decembrom 2012 zvýšil počet stúpencov EÚ: zo 41 na 50 percent respondentov.

Zvlášť rušný na pláne eurointegrácie bol september: 1. 9. nadobudla platnosť Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi so Srbskom, na základe oznámenia únie Srbsku, že sa 24. júla 2013 ukončil proces jej ratifikácie. Dohoda medziiným významnou mierou prispela k tomu, že je vyvinutá Európa dnes naším najvýznamnejším zahraničnoobchodným partnerom, s ktorým realizujeme až 60 percent obchodu. Štvrtého septembra vláda Srbska vymenovala prof. Tanju Miščevićovú za vedúcu tímu, ktorý bude rokovať o pristúpení. Konkrétne aktivity sa začali 2. októbra v Bruseli, keď sa v rámci procesu skríningu – postupu zhodnotenia zladenosti zákonodarstva štátu, uchádzajúceho sa o prijatie so zákonodarstvom únie a definovania oblastí, ktoré treba zladiť s predpismi EÚ – otvorila nová, 24. kapitola rokovaní, týkajúca sa spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

Európska komisia aj v polovici októbra v Správe o pokroku prezentovanej v Bruseli kvitovala, že Srbsko dosiahlo historický pokrok v eurointegrácii v roku 2013, no aj to, že sú pred nami vážne skúšky v oblasti hospodárstva a vládnutia práva. Bol to svojrázny úvod do prelomových a rozhodujúcich decembrových dní – do 17. decembra, keď litovský minister zahraničia Linas Linkevicius, ktorého krajina predsedá EÚ, oznámil, že únia schválila rámec rokovaní so Srbskom, čo podľa neho znamená, že sa de facto začali rozhovory o pripojení. V ten deň konečne prišla správa, ktorú sme celé roky čakali: Európska únia definitívne odsúhlasila začiatok prístupových rokovaní so Srbskom naplánovaných na 21. január. Stálym predpokladom je, samozrejme, dosiahnutie ďalšieho pokroku na zlepšení vzťahov s Kosovom.

Kiežby to bola jediná veľká skúška. Pred nami je najmä naliehavá potreba rozhodne a úspešne zvládať dlhú cestu celkových reforiem v podmienkach priam tektonických politických a hospodárskych zmien a okolností, ktoré sú všetko, len nie stabilné. Čo iné kvitovať než to, že rok neľahký opúšťame, do ďalšieho ťažkého vstupujeme. No ak nič iné, tak sú aspoň vyhliadky do budúcna predsa krajšie a širšie ako pred rokom.

Oto Filip