Prst do oka

30.dec 2013

KOMENTUJEME

Zákon o sídlach a oblastiach súdov, ktorý Národné zhromaždenie Republiky Srbska prijalo v novembri, riadne zalomcoval časťou slovenskej verejnosti vo Vojvodine. Zrejme neskoro, s ohľadom na skutočnosť, že schválenie tohto zákona bolo na obzore ešte v letnom období. Spomenutým zákonom sa zvyšuje počet základných súdov v Srbsku z 34 na 66, pričom sa stanovuje aj 29 súdnych jednotiek základných súdov. V čom je teda problém? Zatiaľ čo v Starej Pazove naďalej bude pôsobiť základný súd a v Kovačici súdna jednotka Základného súdu Pančevo, Báčsky Petrovec od 1. januára 2014 zostane bez doterajšej súdnej jednotky Základného súdu Nový Sad. Kovačičania a Staropazovčania teda – na rozdiel od Petrovčanov – naďalej budú môcť hľadať pravdu doma a nie „za chotárom“.

Základné súdy sú súdy prvého stupňa so všeobecnými kompetenciami. Súdia previnilcov za trestné činy, pre ktoré je ako hlavný trest možné vyrubiť peňažnú pokutu alebo uvaliť väzbu v lehote do 10 rokov za porušenie zákonov týkajúcich sa občianskoprávnych, bytových a pracovných vzťahov. Poskytujú právnickú pomoc a vykonávajú aj iné práce určené zákonom.

Na nedávnej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (12. novembra v Padine) sa viedla búrlivá diskusia o téme reorganizácie siete súdov, sčasti prifarbená prímesami lokálpatriotizmu. Členovia Rady sa predsa uzhodli zaslať list ministrovi spravodlivosti a štátnej správy Nikolovi Selakovićovi, v ktorom sa o. i. uvádza: „S ohľadom na kritériá, ako sú geografická vzdialenosť, počet obyvateľov, počet príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, tradícia a skutočné potreby, Národnostná rada sa rozhodla navrhnúť, aby sa do novej siete súdov zaradili aj základné súdy v Kovačici, Báčskom Petrovci a Starej Pazove. (…) Obec Báčsky Petrovec je obec s najväčším počtom príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny a jediná obec v Republike Srbsko s väčšinou slovenského obyvateľstva. Na území celej obce sa úradne používa srbský a slovenský jazyk a písmo. V súčasnom období v Obci Báčsky Petrovec pôsobí súdna jednotka.“

Sotva je v poriadku, že sa NRSNM a vôbec tunajšia slovenská verejnosť nedočkala ministrovej odpovede. Nastoľuje sa otázka, čo s prstom v oku, o ktorom (ne)vedno, či sa tam dostal s predbežným zámerom alebo náhodne.

Ošemetnú situáciu pretriasol aj Výbor pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM. Jeho predseda, zároveň i predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok správne skonštatoval, že sa odstránením súdnej jednotky z Báčskeho Petrovca zmenšuje úroveň dosiahnutých menšinových práv. To je predsa jasné aj laikom. Rada prijala jeho návrh na siahnutie po inštitúcii národnej iniciatívy zameranej proti schváleniu zákona, ktorý občanov Báčskopetrovskej obce obral o súdnu jednotku. Dva dni pred nadobudnutím platnosti Zákona o sídlach a oblastiach súdov by NRSNM mala aj formálne podporiť Marčokov návrh. Potom zrejme bude nasledovať Sizyfovská práca: zháňanie 30 000 podpisov občanov s hlasovacím právom za prinavrátenie súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca.

Nemožno sa nespýtať, či sa prst v oku slovenskej komunity vo Vojvodine vôbec musel ocitnúť. Či nebolo únosnejšie i praktickejšie včas reagovať na navrhnutú reorganizáciu súdnej siete. Môžbyť názor predsedu Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec Rajka Perića, vyslovený v rozhovore pre TV Petrovec, mal (aj) politický prízvuk, ale sotva mu možno oponovať. Zdá sa, že ani lokálna samospráva, ani NRSNM nereagovali adekvátne a v pravej chvíli. Prepásli príležitosť na loby. Bez nej už dávnejšie sotva možno presadiť aj menej významné záujmy a potreby než je – inak nespochybniteľná – potreba po súdnej jednotke (nielen v Kovačici, ale aj) v Báčskom Petrovci.

Juraj Bartoš

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs