MÉDIÁ V KRÍZE: Siedma veľmoc v Srbsku v roku 2013

30.dec 2013

MÉDIÁ V KRÍZE: Siedma veľmoc v Srbsku v roku 2013

Kríza v médiách či reforma mediálnej sféry v kríze? Na začiatku roka 2013 vládnuce štruktúry zahlasovali, že v marci nové zákonné riešenia v oblasti médií budú v parlamentnej procedúre. Ale ani na sklonku toho istého roka žiadne mediálne zákony neboli pred poslancami republikového parlamentu.

Zákon o rozpočtovom systéme zasiahne aj redakciu týždenníka Hlas ľudu (foto: O. Filip)

Zákon o rozpočtovom systéme zasiahne aj redakciu týždenníka Hlas ľudu (foto: O. Filip)

Začiatok roka 2013 veštil, že vládnuce štátne štruktúry v dohľadnej dobe urobia poriadky v predpisovom chaose v oblasti médií.  Kríza v médiách (či médiá v kríze) sa však iba prehlbuje – čoraz viditeľnejšie a boľavejšie.

Hlavy vlády možno mali dobré úmysly, ale to asi nestačilo na vypracovanie dobrých zákonných regulatívov, akými sú zákon o verejnom informovaní, zákon o elektronických médiách a zákon o verejných servisoch, ktoré by boli zladené so srbskými a európskymi predpismi, ale aj s novinárskymi postulátmi.

Niekedy až tajnostkárska činnosť pri vypracovávaní návrhov spomenutých predpisov, neadekvátny dialóg na relácii rezortné republikové ministerstvo a pracovná skupina so všetkými zainteresovanými stranami vyústila v ešte väčší galimatiáš.

KRÍZA V MÉDIÁCH – MÉDIÁ V KRÍZE

Z verejnej rozpravy o Návrhu zákona o verejných servisoch v Novom Sade v októbri 2013 (foto: J. Pániková)

Z verejnej rozpravy o Návrhu zákona o verejných servisoch v Novom Sade v októbri 2013 (foto: J. Pániková)

Štátni lídri chceli byť dôslední v uplatňovaní stratégie rozvoja verejného informovania 2011 – 2016, ktorá predpokladá odstúpenie štátu z vlastníctva médií. Preto navrhli zákon o verejnom informovaní a médiách, v ktorom sa explicitne uvádzala nová lehota ukončenia vlastníckej transformácie médií (31. 12. 2014). Návrh nepochodil bohvieako. Najprv sa o ňom viedla rozprava, a potom zrazu – ticho.

V lete na povrch rozvírenej hladiny vyplávali návrhy ďalších dvoch mediálnych zákonov (o elektronických médiách a verejných servisoch), ktoré stiahli z očí verejnosti skôr než ich ohriali slnečné lúče, a potom vynovené opäť ponúkli na konzumáciu.

Ale tie odbornej verejnosti a iným záujmovým skupinám neboli podľa chuti. Hádam preto, hoci sa onedlho „zjavili“ dopracované návrhy, sa ešte stále nenašli na parlamentárnej procedúre.

Veľa sa polemizovalo o tom, že dva verejné servisy by sa mali vrátiť do štátnych jaslí. Podľa plánov, ktoré sú zapísané v návrhu zákona o verejných servisoch, RTS a RTV by sa zo štátneho rozpočtu mali financovať dva roky, kým sa nenájde najprimeranejší model ich financovania.

Vraj buďme dôslední: štát preč z médií. Ale iba z tých lokálnych, regionálnych, menšinových, polomenšinových. Tie celoštátne či pokrajinské si radšej necháme pre seba – veď treba „kontrolovať“ široké masy…

NEDÔSLEDNÝ POKUS O REFORMU MEDIÁLNEJ SFÉRY

©Duettographics / FreeStockImages.com

Ďalšia kríza v médiách: zostrihovanie dopisovateľskej siete (Foto: ©Duettographics / FreeStockImages.com)

Dôslednosť sem, dôslednosť tam – a nikde. Aj napriek tomu, že sa ostošesť zahlasovalo schválenie balíka mediálnych zákonov do konca roka, predsa k tomu nedôjde.

Dopad takej štátnej (ne)činnosti sa bytostne týka národnostných spoločenstiev, ktoré s obavami očakávajú nové zákonné riešenia, lebo okrem toho, že získané práva sú právnicky relevantné, je očividné, že menšinové práva sú ohrozené, ba dokonca už aj niektoré ich oblasti ukradnuté.

Nezabudnime ani na dlhoročnú finančnú krízu novinárov v Srbsku, ku ktorej asi dodatočne prispeje aj prednedávnom schválený zákon o rozpočtovom systéme, ktorý môže byť ostrým nožom v zostrihovaní dopisovateľskej siete a objemu informácií predovšetkým menšinových médií.

Totiž zákon zakazuje v nadchádzajúcom dvojročnom období zamestnávanie vo verejnom sektore a ohraničuje aj počet dočasne angažovaných pracovníkov na 10 percent celkového počtu zamestnaných v ustanovizniach, ktoré sa financujú zo štátneho rozpočtu. Sem patria práve vojvodinské menšinové novinovo-vydavateľské ustanovizne…

Aj iné javy boli až príliš časté v našich médiách v roku 2013: (seba)cenzúra, okaté vplyvy politické, lobistické, záujmové a i., ako si to povšimli i srbské novinárske združenia.

A očakávania verejnosti – konzumentov mediálnych obsahov sú, s právom, veľké a normálne: informujte včasne, objektívne a pravdivo. A vy novinári buďte páni novinári v takom rozvírenom mediálnom mori dneška!

(zdroj: RTV)

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs