Bum-bum-bum!

Dáva sa na známosť známym a neznámym, že to, o čo som nestihol dedka Mráza poprosiť pred Novým rokom, som toť zabalil do zoznamu pekných prianí adresovaných dotyčnému tesne pred príchodom Novej hodiny, ktorá NH čo nevidieť nastúpi v noci na najbližší pondelok. Z obšírneho zoznamu pekných prianí & želaní, v záujme objektívneho a slobodného a atď. informovania tu a teraz citujem:

„Dedko Mráz, prosím Ťa znovu a zas, prines tejto krajine veľa-veľa, veľmi-veľmi veľa alebo aj viac kominárov, ktorých kominárov, prirodzene, prenáramne potrebujeme na to, aby sme, zakaždým, keď ich postretneme, pokrútili zvyšnými gombíkmi – na šťastie, ktorého šťastia sa nám, ničomníkom ničomným a nevďačným máli, hoci nám z hrnca so šťastím už dávno a dávno Šťastie a Zdravie a Pokoj kypí a kypí a kypí plným prúdom…

Daruj, prosím Ťa, dobrý dedko Mráz, dobrú pamäť našim politikom i funkcionárom, ktorí tak nezištne bdejú nad našou každým dňom a každou sekundou krajšou a krajšou a najmä šťastnejšou a šťastnejšou budúcnosťou. I striedmosti im pridaj toľko, koľko treba, aby – tak ako doteraz – poriadne zvážili sľuby, ktoré sľuby sľubne sľubujú nám obyčajným smrteľníkom, len čo otvoria zlatoúste ústa.

Drahý deduško Mráz, nám radovým občanom, prosím Ťa, udeľ nevyhnutnú dávku amnézie, ktorá strata pamäti nás ochráni pred zúfalstvom z konzumácie všetkých vyslovených a nesplnených sľubov.”

Citoval by som vám ja tu, dobrí ľudkovia, z rozsiahlej listiny krásnych prianí ešte trochu viac než trochu, ibaže, vážení, nie je vylúčené, že nás ktosi odkiaľsi odpočúva a že ten ktosiodkiaľsi si povšimne vaše prípadné citrónové úsmevy, a že o nich poinformuje týchatýchktorýchtreba, a mňa potom bude mrzieť, že sa vám ujde to, čo sa vám ujsť nemusí…

Radšej sa vám na záver dnešného bubnovania zdôverím s neuveriteľne peknou správou: nakoľko je mi známe, vraj ma navrhli na laureáta Nobelovej Ceny Za Pokoj Medzi Ľuďmi Dobrej Vôle. Aj keby to bola najobyčajnejšia novinárska kačica, teší ma Vaša Nevýslovná Podpora. Ďakujem.

Juraj Bartoš