VEREJNÉ OBSTARÁVANIE V PRAXI
Zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, poskytnutie služieb či na uskutočnenie stavebných a iných prác, výber zmluvného partnera, plnenie zmlúv, všetko zahrnuté pojmom verejné obstarávanie, by v zásade malo znižovať náklady a sporiť peniaze. Keďže predsavzatia nie sú to, čo i prax, pri veľkých zákazkách a veľkých sumách stúpajú i chute odkrojiť si aspoň kúsok finančného koláča pre seba.
Riadiac sa tézou, že je transparentnosť účinnou brzdou korupcie, mimovládka s rovnakým názvom si do tohtoročnej pracovnej agendy zaradila i sledovanie uplatnenia Zákona o verejnom obstarávaní. Schválený je v roku 2012, účinnosť nadobudol 1. apríla 2013. Zasadzuje sa o zviditeľnenie postupov a objemu zverejnených údajov o verejných objednávkach, prináša nové pravidlá vzťahujúce sa na objednávky menšej hodnoty, trvá na niektorých iných praktikách so zámerom, aby bola jasná púť každého dinára, od obstarávateľa po realizátora.
Prvé údaje o tom, či sa slovo spomínaného zákona stalo i slovom praxe, prezentoval na nedávnej konferencii v belehradskom mediálnom stredisku spolupracovník Transparentnosti Srbsko Rade Đurić. Základným dojmom je, že zákon priniesol oveľa väčšiu verejnosť údajov a podnietil konkurenciu, no očakávané účinky sú ešte stále dosť skromné. Napriek stanoveniu sankcií naďalej je dosť verejných obstarávateľov, ktorí celkovo nerešpektujú zákonné povinnosti týkajúce sa zverejnenia všetkých dokumentov na príslušnom portáli. Ďalším javom je, že ani obstarávatelia, ani ich zmluvní partneri nevyužívajú v dostatočnej miere možnosti stanovené zákonom na rozvetvenie konkurencie. Do tretice, je tu i nereálne plánovanie obstarávania, prítomné zvlášť vtedy, keď sú rozpočtové príjmy skromnejšie než sa plánovalo, takže sa obstarávanie nerealizuje vtedy, keď je najpotrebnejšie, ale vtedy, keď je dosť peňazí naň. Jednou z pomerne častých praktík je, že sa odhad hodnoty prác spravidla nezverejňuje v samotnej súbehovej dokumentácii, takže len v osem percent prípadov hodnota obstarávania bola všetkým známa pred uzavretím zmluvy. To, samozrejme, sťažuje možnosť zistiť, aké sú konkrétne účinky a úspory daného verejného obstarávania.
Už z týchto niekoľkých náznakov sa možno dostať k záveru, že je náš systém verejného obstarávania medzi menej transparentnými v regióne, aj keď sú v ňom v obehu obrovské sumy peňazí: stovky miliárd dinárov tvoriacich takmer desať percent hrubého národného produktu. Najvýraznejšie zastúpenie v štruktúre verejného obstarávania, až 60-percentné, majú verejné podniky. Ďaleko za nimi sú štátne orgány, lokálne samosprávy a verejné ustanovizne. Pre všetky však musí platiť princíp zodpovednosti pri nakladaní s verejnými peniazmi. Lebo tieto patria nám všetkým. A na prípadné šafárenie s nimi tiež doplatíme všetci.
Oto Filip