Kultúrna jeseň 1962 v Petrovci

Za echo komúny v speve a tanci

Asi takýto názov by priliehal sympatickému mládežníckemu večierku vo štvrtok večer, keď pred preplnenou sálou Domu kultúry v Petrovci predefilovali naozaj najkvalitnejší speváci a tanečníci z radov mládeže zo všetkých osád Petrovskej obce.

Posudzujúc tento večierok zo svetla spomienok na podobné a predošlé, musí sa konštatovať všeobecný pokrok. Už či v organizačnom zmysle, alebo v súvise s kvalitou programu ako celku. V prvom rade prekvapil poriadok, vážnosť pochopenia u poriadateľov i interpretantov, dôkladné prichystanie a nacvičenie, a na druhej strane kvalita samých spevov, ktoré tentoraz zaznamenali ozaj pokrok a ukázali, že sa i medzi našou mládežou nechce viacej improvizovať. Z celej spústy spevných a tanečných bodov večierka zo desať spevákov (i duety) si rozhodne zasluhuje i odbornejšieho povšimnutia a mohli by i v rozhlase znamenať citeľné osvieženie. Ak sa chce rozdeliť program spevných bodov na ľudové a umelé piesne, nuž v tých ľudových motívoch bol výraznejší skok dopredu, hoci sa i do podania zábavných melódií vložilo viacej študióznosti. Vo všeobecnosti však zaimponovala príprava a nacvičenosť. V prvom rade sestry Labátove z Kulpína v duetách, potom Čáni z Hložian, Zuzka Širková z Kulpína, Benková z Petrovca (výborne autenticky zaspievané ľudové piesne), obe mládežníčky z Maglića a potom i Horvátová z Kulpína a mnohí iní mimoriadne príjemne zapôsobili a mnohé piesne museli zopakovať. Zdá sa nám však, že najpríjemnejšie prekvapil hudobné terceto mladíkov „z Nového šoru“ z Petrovca, ktorí sa lapili samoiniciatívne nástrojov, inštiktívne vedení šľachetnou snahou „urobiť niečo na tom našom chudobnom poli“. Hoci orchester neúplný (harmonika, bas-príma a klarinet), predsa za klavírneho sprievodu Andreja Boldockého zapôsobil vzletne, veselo, úprimne a súladne.

Všetky piesne doprevádzal žiacky orchester petrovského gymnázia znalecky, intímne. Hlavný podiel na úrovni večierka však má Andrej Boldocký (a z časti i Vlado Majera – žiak) za klavírom.

Obecenstvo – pozostávajúce väčšinou z mládeže, tentoraz príkladne disciplinované a nadmieru seriózne. I toto pridalo ku kvalite večierka.

Vojvodinský kolorit

V podaní mládežníckeho kultúrno-umeleckého spolku „Mladosť“ zo Subotice

Nový spôsob komponovania umeleckých večierkov vo forme recitálov už viacej rokov razí cestu na ochotnícke scény. Sú to literárno-hudobné pásma spestrené s tanečnými, baletnými a spevnými prvkami a mali by vo veľkej miere nahradiť možno „prežité“ formy divadelních prejavov, zatvorených do troch stien izby. Práve tá šírka a pestrosť má prilákať dnes už čoraz náročnejšie obecenstvo, prijimajúce štandardné programy z rozhlasu a televízie.

Poriadatelia Kultúrnej jesene preto zaradili do programu i takéto pásmo – „Vojvodinský kolorit“, ktorý v podaní členov kultúrno-umeleckého spolku Mladosť zo Subotice mal pekný úspech na pokrajinskom festivale ochotníkov v Kikinde.

V nedeľu večer teda, na záver Kultúrnej jesene, petrovské obecenstvo malo príležitosť za 55 minút sledovať výkon týchto madíkov a dievčat zo Subotice.

„Vojvodinský kolorit“ je v tomto podaní určitou apoteózou básnických výplodov básnikov spievajúcich o Vojvodine ako žírnej rovine a plodnej postati (Antić, Florika Stefan a iní). Kompozične však podaný strnule, nedostatočne oduševnene a výkonmi často nedostatočne výrazne a nevyužite (najmä u recitátorov). Očakávalo sa, že bohatstvo básnických výrazov bude znázornené i adekvátnym prejavom scénickým, už či výpuklejšie zdramatizovanými scénami alebo tancami, alebo piesňami, no zostalo takmer všetko na bledom vypovedaní básní. Bohatstvo (čo by muselo byť znázornené už v dôsledku samého pomenovania pásma) Vojvodiny je i v tancoch i v básňach, a v spevovoch a iných výrazoch života tohto národnostného konglomerátu omnoho väčšie, plnšie, širšie. V Petrovci si obecenstvo už zvyklo na podobné literárno – hudobné pásma, vie ich doceniť a čerpať z nich umelecký pôžitok – i keď ich podajú domáci ochotníci. Tentoraz bolo obecenstvo uchvátené iba striedavo, iba zopár recitácií mohlo ním zachvieť a iba zopár tancov oduševniť.

Predsa tomuto mladému kolektívu patrí uznanie už pre samo oduševnenie, s akým sa lapilo tejto práce a s akým nastupuje.

P. B.

(Výber z Hlasu ľudu č. 84,

ktoré vyšlo 24. októbra 1962

v Báčskom Petrovci)

vo výbere Kataríny Gažovej