EUROKOMPAS 2014: Príčiny podpory

25.feb 2014

EUROKOMPAS 2014: Príčiny podpory

Belehrad – budúcnosť riadená európskym kompasom

Belehrad – budúcnosť riadená európskym kompasom

Kapitoly, reformy, kvóty, výška dotácií… Sú to slovné spojenia, na ktoré si čoraz viac zvykáme. Náš pripravovaný vstup do EÚ je predovšetkým snahou dostať sa do spoločenstva krajín, ktorých životná úroveň je oveľa vyššia než naša.

Ešte keď Adenauer a de Gaulle kedysi dávno snívali svoj mierový sen o zjednotenom starom kontinente, tak ich lákal aj spoločný hospodársky priestor, aj iné možnosti, ktoré taká Európa bude poskytovať svojim obyvateľom: napríklad možnosť cestovať bez zbytočných byrokratických prieťahov, spoznávať kultúru susedov, vymieňať si vedecké poznatky. Takéto priania možno vycítiť aj z odpovedí našich obyvateľov, poskytovaných v rámci decembrového prieskumu ich európskej orientácie.

Na otázku, čo pre nich osobne znamená Európska únia, takmer polovica alebo 45 percent respondentov odpovedalo, že ide o cestu k lepšej budúcnosti mladých ľudí. Keďže bolo možné viac odpovedí, 42 percent opýtaných za jej klad považuje širšie možnosti zamestnať sa, kým si 40 percent anketovaných predovšetkým váži možnosť cestovať kdekoľvek v rámci únie. Na štvrtej pozícii je EÚ ako príležitosť upraviť situáciu v našom štáte, čoho zástancom je 28 percent respondentov. Ďalšie odpovede majú záporný ráz. Tak si 23 percent opýtaných myslí, že pôjde o riziko straty vlastnej kultúrnej identity, každý piaty si všíma mohutný byrokratický aparát, každý šiesty sa nazdáva, že ide o rojčenieutópiu.

„Keď sa všetko zoberie do úvahy, či by podľa vášho názoru naša krajina mala osoh alebo nie zo vstupu do Európskej únie?“ znie ďalšia anketová otázka. Bolo by to osožné, myslí si 38 percent opýtaných. Bolo by toľko osohu, koľko aj škody – nazdáva sa ďalších 20 percent anketovaných. Vôbec by to nebolo osožné, myslí si šestnásť percent, a šlo by skôr o škodu ako o osoh, je názor dvanásť percent anketovaných. Mali by sme veľmi veľký osoh z toho, je mienkou deväť percent respondentov. Niekoľko percent alebo nevie odpoveď alebo ju neposkytlo.

V prípade osobného osohu, prípadne škody, tak sa 34 percent opýtaných nazdáva, že by malo osoh, kým si 30 percent myslí, že by im vstup osobne nepriniesol nič osožné. Bolo by toľko osohu, koľko aj škody, je názor pätnásť a bez odpovede je deväť percent anketovaných. Z pozostávajúcich dvanásť percent si polovica myslí, že by šlo o veľký osoh, a tá druhá, že by začlenenie spôsobilo viac škody ako osohu.

Jednou z kladných skutočností, ktorú možno v poslednom prieskume postrehnúť, je, že stúpa počet osôb ochotných osobne sa meniť v záujme vstupu do únie. Napríklad tak, že sa budú ďalej vzdelávať, že si zmenia kvalifikáciu a niektoré doterajšie pracovné a životné zvyky, že ešte istý čas budú žiť na skromnej a neuspokojujúcej životnej úrovni.

Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs