ZORAN SEKULIĆ, ZAKLADATEĽ A MAJITEĽ TLAČOVEJ AGENTÚRY FONET A PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA
Vo februári 2014 uplynulo presne dvadsať rokov od vzniku FoNetu, prvej nezávislej a súkromnej tlačovej agentúry u nás. Od čias jej zrodu, cez všetky uplynulé roky existencie dodnes, v jej čele je známy belehradský novinár Zoran Sekulić.
– Ako sa z dnešnej perspektívy dívate na rozhodnutie založiť agentúru, od začiatku pôsobiacu v súlade so štandardmi profesionálneho a nezaujatého novinárstva?
– Keby som vtedy vedel, čo ma čaká, pravdepodobne by som sa nikdy do založenia FoNetu nepustil. Keby som to však neurobil, nikdy by som si to neodpustil. Profesijne, bolo to veľké dobrodružstvo, ale i veľká satisfakcia. Tie deväťdesiate roky sme síce horko-ťažko prežili, no podstatné je, že si FoNet ochránil tak svoje dobré meno, ako aj dobré meno agentúrnej žurnalistiky v Srbsku. V rokoch transformácie, od roku 2000 dodnes, sa úporne snažíme vybojovať si rovnoprávnu pozíciu na trhu. Je aj dosť neusporiadaný a aj naďalej platnými zákonnými stanovami zvýhodňuje štátne na úkor súkromných médií. Očakávame, že nás nové mediálne zákonodarstvo aspoň dostane do rovnoprávnej pozície s inými. Čo znamená, že ak budeme vedieť robiť ako načim, tak sa udržíme nad vodou, ak nie – budeme si musieť hľadať nejakú inú robotu.
– Toho času ste aj v čele Asociácie médií Srbska ako predseda jej Správnej rady…
– Asociácia sa za týchto desať rokov existencie veľmi zmenila: koncepčne, podľa počtu členov, tiež podľa základnej idey pôsobenia. Pôvodne vznikla ako reprezentant spoločného záujmu niekoľkých veľkých novinových vydavateľstiev, ktoré takto plánovali chrániť si navzájom záujmy. Po čase sa však ukázalo, že to nie je dobrý prístup: ani keď ide o veľkých vydavateľov, ani v prípade celkového priemyslu printových médií. Asociácia sa nevyhnutne začala otvárať, tak pre vplyv krízy, ako aj pre povahu a obsah súčasných pohybov v novinárstve, zvlášť v tlačovom priemysle. Následkom je, že dnes máme, po vstupe troch nových členov, viac ako dvadsať vydavateľstiev, tlačových agentúr a portálov vo svojich radoch. Sme otvorení aj pre jednotlivých, aj pre kolektívnych členov. Chceme sa totiž zjednotiť na podnikateľských základoch, a tak bojovať za čím lepšiu pozíciu printových médií, ktoré sú v Srbsku v priam kritickej situácii. Pritom, samozrejme, budeme rešpektovať pravidlá novinárskeho povolania, aj novinárske kódexy.
– Rozprávame sa tesne po prvom, kolektívnom začlenení do asociácie, ktorého aktérom boli dva menšinové masovokomunikačné prostriedky – Hlas ľudu a Ruske slovo…
– Vo februári, keď sa konalo jej zhromaždenie, asociácia sa rozhodla zmeniť svoj štatút, a tak sa otvoriť i ku kolektívnym členom. Bolo to pokračovanie vlaňajšieho trendu, keď sme sa otvorili aj k portálom. Vedomí sme si skutočnosti, že sú nám rôzne skupiny médií, či už formálne, ako je napríklad Local pres alebo neformálne, akými sú teraz Hlas ľudu a Ruske slovo, inzerčné záujmy, ktorých bude hájiť Heror Media Pont, veľmi dôležité. Dôležitý nám je, samozrejme, aj každý nový člen, každý hlas, ktorý upozorní na vlastné problémy, lebo nemusí byť témou len to, čo trápi tlačové agentúry, ale je ňou i to, s čím zápasia menšinové, lokálne a ďalšie tituly. Musíme spoločne nastupovať smerom k subjektom prejavujúcim záujem o naše služby, spoločne pôsobiť, aj keď ide o vzťah k štátu a zabezpečenie rôznych výhod, na základe ktorých sa podnikateľskí partneri ľahšie rozhodnú prenajať náš priestor a čas. Je to záujem celkový, platný pre veľkých, stredných, malých členov. Zvyknem vravieť, že nie sú veľké a malé roly, sú len veľkí a malí herci. A mali by byť v rovnakom tíme a presadzovať rovnaký záujem.
Oto Filip