PRI STÁNKU MÁRIE PETRÁŠOVEJ NA VRŠACKOM TRHU
Trhoviská v Srbsku sú opravdivé malé obchodné domy na otvorenom. Zamestnanie si tu našli ľudia, ktorí z tých alebo oných dôvodov boli bez práce. Jednou z nich je Mária Petrášová, jánošícka rodáčka žijúca vo Vršci, ktorá na tamojšom trhu predáva takmer 10 rokov. V obchodníctve je od začiatku 90-tych rokov minulého storočia, keď v Jánošíku mala vlastnú predajňu zmiešaného tovaru. V podmienkach hyperinflácie ju zatvorila a začala chodiť po trhoch. Najprv predávala tovar, ktorý jej zostal v predajni, neskoršie aj hračky a tenisky. Potom sa orientovala výlučne na obuv a kožené tašky. Predáva iba na trhu vo Vršci.
– Dá sa z tejto práce vyžiť?
– Na normálny život si zarobím, ale zbohatnúť sa veru nedá. Za miesto na trhovisku platím tak mesačnú, ako aj dennú úhradu, spolu zo 20-tisíc dinárov. Ďalších 20-tisíc vyčlením na penzijné a zdravotné poistenie a sú tu aj iné výdavky vyplývajúce zo zákona.
– Je ťažko podnikať na trhu?
– Ako v každom obchode, aj na trhu je najdôležitejšie, aby si mal dobrý výber tovaru, a pri topánkach aj ponuku jednotlivých veľkostí. Nevýhoda je, že sa robí aj počas víkendu a sviatkov, avšak vtedy najviac ľudí prichádza na trh. V zime je chladno, v lete je pod plechom v búdke veľmi teplo.
– Aký je rozdiel medzi prácou vo vlastnom stánku na trhovisku a v lokáli v meste?
– Príliš veľký, najmä ak je lokál prenajatý. Na trhu napr. o 15. hodine zatváram stánok, a keď odchádzam po tovar, vôbec nie som na trhu alebo zatvorím skôr. V meste by som sa nemohla tak správať, butik by musel robiť celý deň, musela by som zamestnať robotníka. To by sa mi iste neoplatilo. Boli by k tomu dodatočné náklady za elektrický prúd, vykurovanie a komunálne poplatky. Výhoda podnikania na trhu je aj v tom, že so zákazníkom môžem zjednávať cenu. Ak chceš predať, niekedy to musíš urobiť na účet vlastného zárobku.
– Kde je väčšia frekvencia ľudí? Na trhovisku, či v meste?
– To je ťažko povedať. Skôr na trhu kupovalo veľmi mnoho ľudí. Už nie je tak, ale frekvencia ľudí je naďalej veľká. Hádam preto, že sme predsa trochu lacnejší ako predajne v meste, i keď často predávame rovnaký tovar.
– Mali ste problémy s krádežami?
– Pravdaže. Topánky síce nekradnú, lebo vystavujem iba jednu, z ktorej by nemali žiaden osoh. Stalo sa však, že mi ukradli tašky. Stačí na chvíľu kupcovi obrátiť chrbát. Predavači si však navzájom pomáhajú tak, že pozorujú i susedné stánky. Viac očí viac vidia.
– Pracujete po zime a úpeku. Zanechalo to následky na zdravie?
– Nateraz nie alebo to ešte necítim. Mienim, že sme sa v takých podmienkach otužili. Sme na sviežom povetrí a imunita nám je istotne omnoho lepšia ako tým, ktorí pracujú v zatvorených a dusných priestoroch.
Vladimír Hudec