Nesie sa melódia k srdcu dámy s hravými očami, šteklí ju, žeby jej bolo v duši slnečno. Vždy nech jej hudci hrajú a tri grácie spievajú. Ona im písať listy bude a z každej otázky, čo jej do dlane položia, vybásni im odpoveď. Tú rukou votrie ako vonný olej do knihy a bozká tak na čelo toho, kto ju bude čítať. Jej meno silnú vieru vo večnú mladosť bytia ukrýva, preto ju treba písať s veľkým „Viera“. To meno vzala si k sebe ako kvet, čo jej rastie v duši už 75 rokov.
Slávnosť pri príležitosti jej jubilea ozvláštnilo ešte čosi – uvítanie do života jej knihy Perličky minulosti; 29. aprílový večer sa tak v Dome Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci niesol v duchu literatúry, ktorá preteká celým životom Viery Benkovej.
Pustite ma, mamko, na tanec… aj týmito svižnými tónmi vyčarila príjemnú atmosféru svojím spevom dievčenská skupina Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci pod vedením Anny Medveďovej. Dlhovlasé dievčence v kroji spievali po celý večer a vyslúžili si od spisovateľky veľké uznanie.
Program premiéry knihy Perličky minulosti vynikajúcej autorky otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Knihu zároveň prajnými slovami vyprevadila na cestu k čitateľom. Dielo pozostáva zo štyroch častí: Perličky minulosti, Významní Slováci na Dolnej zemi, Perličky z Petrovca, Perličky zo života vojvodinských Slovákov.
Nad novou publikáciou zauvažoval Samuel Boldocký: „Naša tvorivá poetka sa v tejto knihe vracia k udalostiam a historickým postavám, ktoré v minulosti našej alebo spoločnej s inými národmi niečo znamenali.“ Autorka rôznorodé témy dopĺňa početnými fotografiami, ktoré spoločne tvoria etnografickú mozaiku života dolnozemských Slovákov. Historická a autorská línia i línia povestí sú dôkazom jej umeleckého pohľadu na dejiny. V minulosti vyhľadáva pravé perličky a zaujíma k nim osobný postoj. Poukazuje aj na skutočnosti, ktoré historiografia nezaznamenala. Publicistické dielko si nepochybne nájde svojho čitateľa.
Príspevky z diela o hospodárskom reformátorovi Samuelovi Tešedíkovi a petrovskom kapelníkovi Františkovi Kýčekovi predniesla Miluška Anušiaková-Majerová. Z úst Viery Dorčovej-Babiakovej sme si vypočuli zas rozprávanie o dávnom Petrovci a tajomných rapkáčoch.
Taká dáma, akou je Viera Benková, má v rukáve toľko zážitkov, že je vždy čo rozprávať. Stačí, ak vedľa nej posadíte kamaráta, s ktorým ju spája dvadsaťročné priateľstvo, a publikum si ich rozhovor užije. V takomto rozhovore s redaktorom Hlasu ľudu Jaroslavom Čiepom nás presvedčila spisovateľka aj o tom, že život treba brať s humorom. A čo spája tieto dve generačne vzdialené osoby? „Verím, že človek v mojom veku môže byť duchom svieži, ak vedie rozhovory s mladými ľuďmi,“ odpovedá Viera Benková pohotovo.
Gratulácie a príhovory hostí nemali konca-kraja. Veď kto by si nechcel potriasť pravicou s dámou, z ktorej priam srší milota? Spleť hovoreného slova, slova premeneného na pieseň a slova rozprávačov uvila v ten aprílový večer kyticu pre spisovateľku aj jej knihy. Tie kvety nepatria do vázy, majsterka pera ich nosí všade so sebou, aby rozvoňala literatúrou nejeden sveta kút.