Je zaiste pravdou, že rôzne slovníky a encyklopédie, manuály a príručky majú dnes omnoho nižšiu frekvenciu používania ako pred niekoľkými desaťročiami. Všadeprítomný internet sa plnou silou presadil aj v oblasti poznatkov, no predsa nedokáže všetko. Rôzne knižné vydania mu úporne odolávajú, ak pre nič iné, tak pre zaužívanú ľudskú potrebu, skôr zvyk mať knihu v ruke a kochať sa v jej obsahu.
Jedným z titulov, ku ktorému sa nielen možno, ako i treba pravidelne vracať, je i Encyklopédia prvej svetovej vojny 1914 – 1918 autora Nebojšu Jovanovića. Zväzok, ktorý príde vhod každej knižnici, či už rodinnej alebo inej, vydal novosadský Platoneum a vytlačil ho náš Hl print v Báčskom Petrovci v náklade dvetisíc exemplárov. Priam ukážkovo: od tvrdej väzby, po vyše 620 strán obsahu.
Rozčlenený je na predslov, úvod zahrňujúci všeobecný pohľad na spoločenské podmienky pred storočím, príčiny vypuknutia vojny, rozbor situácie na frontoch s akcentom na balkánske, skúsenosti a následky vojny, straty, mierové zmluvy, mapy Európy po vojne. Samozrejme, najdôležitejšia je lexikografická časť (str. 31 až 611). Po nej nasledujú pramene a literatúra, údaje o použitých ilustráciách a historické mapy.
Kladom vydania je paradoxne najprv to, že vôbec uzrelo svetlo sveta. Netreba zabúdať, že si doposiaľ nikto netrúfol autorsky podpísať sa pod Veľkú encyklopédiu 1. svetovej vojny. Ťažko si ju totiž aj predstaviť, nieto ešte zostaviť. Musela by obsahovať údaje o miliónoch obetí veľkej historickej katastrofy, o bitkách, pomeroch, osobnostiach, následkoch… Je to dôvod, prečo azda všetky doterajšie vydania s uvedenou tematikou majú pomenovanie malé, stručné alebo jednoducho len encyklopédie, prípadne lexikóny Veľkej vojny.
Vedomý si všetkých úskalí a ťažkostí komplexného spracovania historických období, najmä vojnových, autor Jovanović sa logicky upriamil na naše a balkánske pomery, navzájom mimoriadne prepojené. Za klad jeho diela treba považovať aj lexikografické jednotky o mnohých pohyboch, ktoré v pohnutých časoch pred storočím otriasali starým kontinentom. Všíma si ich nielen vo vojnovom, ale aj v iných kontextoch: od osobností, po dianie spoločenské, dokonca i vedecké či kultúrne: napríklad nemeckého fyzika a zakladateľa kvantovej teórie Planka, nadrealizmus, tvorbu Picassa… Väčšina zásadných pojmov je vybavená snímkami, čo titulu len pridáva na hodnovernosti. Slovom, encyklopédia zostavená a vyrobená ako sa patrí. Treba ju preto mať, hlavne doma. Aj ako cenný zdroj poznatkov, aj ako ponaučenie, čo znamenalo postaviť sa zlu. Tu na Balkáne, ktorý neporovnateľne častejšie bol sudom pušného prachu, než akousi oázou mieru.
Oto Filip