ROZHOVORY A STRETNUTIA: SINIŠA LAZIĆ, RIADITEĽ FONDU EURÓPSKE ZÁLEŽITOSTI
Malé a stredné podniky v hospodárstve Európskej únie zamestnávajú dve tretiny ľudí a vytvára sa v nich okolo šesťdesiat percent hrubého domáceho produktu členov únie. O tom, ako posilniť tento segment nášho hospodárstva, rokovalo sa na nedávnej konferencii, ktorú v Zhromaždení APV spoločne usporiadali Záručný fond APV a Fond Európske záležitosti. Pri tej príležitosti sa konal i rozhovor s prvou osobnosťou pokrajinského Fondu Európske záležitosti Sinišom Lazićom o viacerých aktuálnych ekonomických trendoch.
– Nielen povolaním, ale i viacerými funkciami, ktoré ste doteraz zastávali, mali ste príležitosť vhĺbiť sa do sveta ekonomiky. Ako sa dívate na jej dnešné smerovanie?
– Stav je celkovo taký, že len prostredníctvom verejných prác a tých, ktoré sa opierajú o ne, ako aj o financovanie z rozpočtu, prakticky máme možnosť čosi realizovať, pracovne sa angažovať. Akoby konkurencie a trhu vôbec nebolo. Náš trh je síce otvorený, no naše podniky sú dosť slabé na to, aby mohli úspešne vystupovať a presadiť sa úspešne na medzinárodnom trhu.
– Potrebné sú teda zmeny?
– Myslím si, že koncept, ktorý platil v uplynulých rokoch, možno až v celom desaťročí, a keď podstatou stratégie bolo lákať zahraničné investície a investorov k nám, na tieto priestory, musíme meniť. Ten proces musíme teda obrátiť. Čiže upriamiť sa všetkými silami na to, aby sme našu výrobu zinternacionalizovali. Tým v prvom rade mám na zreteli potrebu zvýšiť jej konkurencieschopnosť, čo je nevyhnutné, aby sa dostala a obstála na trhoch Európskej únie, mala tam svoje miesto. Je to opatrenie s prívlastkom nevyhnutné. Ak sa my angažujeme len na tom, aby sme za každú cenu lákali zahraničné investície, a pritom súbežne nerobíme na tom, aby sme naše produkty viac exportovali do cudziny, nazdávam sa, že to nie je dobrá cesta.
– Žiada si to i isté ozrejmenie…
– Možno si všimnúť, že sa veľké investície spravidla koncentrujú vo veľkých mestách. Je celkom jasné, že sa investori upriamujú na Belehrad, kde je s okolím pár miliónov spotrebiteľov, alebo na Nový Sad, kde je tých spotrebiteľov približne pol milióna, alebo dokonca, ak zoberieme do úvahy celú Vojvodinu, do dvoch miliónov. Keď sa vklady koncentrujú na malom priestore veľkých miest, to znamená, že iné oblasti zostávajú ponechané napospas osudu.
– Čo doteraz rozhodovalo o vkladoch?
– Príčiny, prečo ktosi prišiel k nám investovať, možno hľadať v úrovni infraštruktúrnych vybavení, v povahe trhu, v jeho schopnosti prijať istý produkt. Opakujem, že sa musí meniť koncept výroby, posilniť malý a stredný biznis. Na štáte je záväzok vytvárať také podnikateľské ovzdušie, v ktorom sa malé a stredné podniky ľahšie dostanú k potrebným, najmä obratovým prostriedkom.
– Pri tej pomoci ide len o peniaze?
– Nejde len o tieto. Možno im pomôcť s hradením časti nákladov na prepravu, ale niektorých iných zložiek výroby, ktoré ju doposiaľ zaťažujú, čo tiež znamená pomoc. To je pár hlavných smerníc. Musíme sa zbaviť konceptu, ktorý možno bol uplatniteľný od roku 2000 po rok 2008, keď sa začala globálna hospodárska kríza. Odvtedy sme mali mať nový ekonomický prístup k našej vnútornej ekonomike. Jeho podstatou mala byť pomoc malému a strednému biznisu v záujme zvýšenia a vyrovnania zahraničnoobchodnej výmeny s medzinárodným spoločenstvom. To sa však nekonalo, takže sú jedným z následkov nezladené bilancie v tejto sfére. Taktiež skutočnosť, že nevznikal dostatočný počet nových pracovných príležitostí.
Oto Filip