. . . alebo umenie, ktoré sa šperkuje rokmi, vedomosťami a skúsenosťami
Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú zaujímavú a hodnotnú publikáciu z roku 1559 od Jeronyma Braunšweyka Knihy o prawém umění destillowání aneb wod pálení, ktorá je krásnym ilustrovaným návodom, ako tento hrejivý mok kvalitne vyrobiť. Nazrime spolu do histórie alkoholu.
Prepis časti Knihy o prawém umění destillowání aneb wod pálení v historickej slovenčine:
(…) Dystyllowánij nic giného nenij / Nežli subtylné a hrubé / gedno od druhé odděliti / z porusseného a neb z skaženého / neporussené / z hmotné spanilé a uslechtilé / z tělesného Duchownij / učíniti.
(…) Dystyllowánij gest nalezeno a wymyssleno / pro rozličné užitky a potrěby / k lijbosti lidské / a tak aby žiwot lidskey w dobrém zdrawij zachowán býti mohl / a nemocné mdlé Tělo od swých nemocy se zase očerstwilo / a což by Neduožiwého se nasslo / aby zachowáno / a hrubé od swých zbytečnostij / a porussitedlnostij / wyčisčeno bylo. (…)
Vedeli ste, že…
Najstaršie dôkazy o existencii piva pochádzajú spred viac ako 5 000 rokov. Zrejme ho vymysleli Sumeri žijúci na území Mezopotámie v 4. až 3. tisícročí p. n. l. a nazývali ho „kaš”. Používali slad, ale nepoznali chmeľ, takže horkastú chuť dodávali pivu opraženým chlebom v popole. Pivo bolo súčasťou hodovných stolov vtedajších bohov.
V Afrike napríklad vyrábali pivo z banánov.
Zhruba z roku 2 200 p. n. l. pochádzajú lekárske recepty, do ktorých sa pridávalo víno a pivo napríklad proti počatiu: zvariť masť so sladkým pivom a inými prísadami a piť tento nápoj pre istotu ešte štyri dni po pohlavnom styku.
Hippokrates vymýval rany vínom, predpisoval ho aj pri horúčke, ako preháňadlo a močopudný prostriedok.
Pivo spolu s datľovým vínom boli najstaršie alkoholické nápoje.
V Babylónii existovali už aj prvé krčmy a Chamurappiho zákonník sa zmieňuje o trestoch pre šenkárky, ktoré pančovali, ale aj o trestoch smrti upálením pre chrámové kňažky, ktoré si zašli na pivo do krčmy.
V antickom Grécku a Ríme sa rozmohla výroba vína z hrozna. Víno neskôr Gréci a Rimania rozšírili do celej Európy.
Vikingovia sú vynálezcovia tzv. vymrazovania piva. Asi náhodou prišli na fakt, že v pive najprv zamrzne voda v podobe kryštálikov a alkohol nie, čo spôsobí vyššiu koncentráciu alkoholu v tekutom zostatku.
Divá vínna réva bola rozšírená pri výrobe alkoholu na východnom pobreží Severnej Ameriky až natoľko, že keď ju objavili Vikingovia, pomenovali ju Vinland. Miestni Indiáni kvasené nápoje vôbec nepili. Dokonca mali genetickou mutáciou zrýchlenú absorpciu alkoholu, tým aj zvýšenú hladinu acetyl aldehydu v krvi, čo zapríčiňuje aj pri malých dávkach búšenie srdca, závraty a ochabnutosť. To sa ukázalo neskôr ako problém pri konzumácii „ohnivej vody“ kolonizátorov. Podobné príznaky sa prejavujú aj u Aziatov.
Rimania boli prví, kto začali vyrábať niečo na spôsob vermútu – pridávali do vína myrhu a med. Skutočnou raritou sa stal vínovod, ktorý vybudovali v sicílskych Syrakúzach. Už vládca Solón sa snažil regulovať pitie – jeho zákony trestali opilcov na verejnosti.
Pálenku vynašli až oveľa neskôr Arabi. Už okolo roku 1 000 vedeli destilovať, do Európy sa objav dostal až s vojakmi, ktorí sa vracali z krížových výprav. Nezávisle od Arabov objavili destiláciu aj v Číne, kde však tvrdý alkohol využívali na liečbu.
Názov alkohol pochádza z arabčiny – al koh´l znamenal jemne rozptýlenú látku.
Gin vynašli v 1. polovici 16. storočia. Holandský lekár Sylvius ako prvý predestiloval čistý laboratórny lieh s bobuľami jalovca s cieľom vytvoriť liek na čistenie krvi.
Vynájdenie vodky sa sporia Rusi, Ukrajinci a Poliaci. V stredoveku pokladali vodku nielen za nápoj, ale využívali ju aj ako liek na slabomyseľnosť a ďalšie nervovo-psychické poruchy.
Stredoveké pivo sa podobalo tomu dnešnému len veľmi málo. Obsahovalo kvasinky a iné mechanické kúsky, čo spôsobilo, že bolo považované skôr za jedlo ako nápoj.
Vo viacerých krajinách, ako napríklad USA, Island, Austrália, ZSSR, Fínsko či Nórsko, bola prechodne uzákonená prohibícia. Všade sa nekontrolovateľne rozšíril nelegálny obchod a pašovanie alkoholu. Aj napriek prohibícii stále fungovali v USA záchytné stanice s pacientmi závislými na alkohol.
Spracoval: Jaroslav Čiep