SPRÁVA Z 22. DFF ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI: Inovatívne prístupy – do určitej miery

V súlade s čl. 3 Propozícií Detského folklórneho festivalu Zlatá brána posudzovacia komisia vydala správu z 22. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči 2015. Posudzovacia komisia pracovala v zložení Mgr. Anna Medveďová Gašková – etnologička, Mgr. Anna Séčová-Pintírová – etnologička a Ervín Malina – hudobník.

V nedeľu 21. júna, odznel v poradí 22. bohatý ročník DFF Zlatá Brána, tradične na nádvorí základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči. Prízvukujeme „bohatý“ jednak početnosťou zúčastnených malých folkloristov a jednak ich vynikajúcou prezentáciou vlastného folklóru. Veľký počet detí na festivale svedčí o tom, že existuje obdivuhodný záujem o toto celomenšinové detské podujatie. Rovnako aj počet detí vo folklórnych skupinách, ktoré sme mali možnosť vidieť je garantom, že folklórne tradície z našich prostredí rýchlo nevymiznú a budú sa ešte dlhú dobu tradovať a odovzdávať z generácie na generáciu.

Určitý čas platilo nepísané pravidlo, že sme početnosťou detí na javisku mohli identifikovať, z ktorého prostredia nám deti prichádzajú. Dediny s väčším počtom obyvateľov logicky mali i väčšie skupiny detí. Dnes to už naopak neplatí, lebo aj tie menšie dediny majú početné skupiny detí, ktoré rovnako kvalitne predvádzajú detský folklór na scéne.

Na to, aby sa festival niesol v takto bohatom duchu, nemalé úsilie vynakladajú každoročne organizátori festivalu na čele s riaditeľkou festivalu Annou Chrťanovou Leskovac, a preto sa im chceme ešte raz poďakovať za pozvanie a pochváliť ich za vynaloženie síl, pevnej vôle a entuziazmu, aby sa všetky udalosti v rámci festivalu uskutočnili podľa predstáv a plánov a želáme im aby im toto úsilie zotrvalo aj do budúcna. I keď to nie je ľahká práca oni ju už roky vykonávajú nanajvýš s láskou. Tiež musíme spomenúť mladých hercov a režiséra, ktorí zahlasovali účinkujúcich. Boli perfektní a patrí im vďaka, že zvládli svoje náročné role v šesťhodinovom programe.

Keďže úlohou poroty je hodnotiť výkony účastníkov na scéne, v pokračovaní sa zmienime o našich postrehoch, ktoré sme zaznamenali na tohtoročnom festivale, samozrejme v duchu pozitívnych odkazov a lepšieho smerovania súborov do budúcna. Pokúsime sa zhrnúť iba nepatrnosti, ktoré sme postrehli.

Celkove sme mali možnosť vidieť na javisku predvedenie 44 detských folklórnych súborov. Z tohto počtu bolo osem hosťujúcich súborov a to z Rakúska, Chorvátska, zo Slovenska ako i dva domáce hosťujúce súbory zo Stepanovićeva a Kysáča. O našu priazeň sa uchádzalo 36 detských folklórnych súborov.

Hodnotiac tieto body nachádzame i rôzne pripomienky a tak v prvom rade treba spomenúť, že hneď v úvodnej časti programu sme mali možnosť počuť hudobný nástroj a to v hlavnej zvučke programu, ktorý nie je charakteristicky pre naše územie. Máme na mysli fujaru, ktorá patrí do skupiny hudobných nástrojov vyskytujúcich sa v pastierskej kultúre kam určite dolnozemská kultúra nepatrí. Hra na fujare je zaujímavá, zvuk očarujúci, ale by sa nemal vyskytovať vo vojvodinskom už či detskom alebo dospelom folklóre. O týchto faktoch sa zmieňujeme už roky a podarilo sa nám postupne vykryštalizovať a očistiť folklór nám vlastný od exportov najmä zo Slovenskej republiky. Chvályhodné je to, že interpret hru na fujare zvládol výborne, ale žiaľ nepatrí na tento typ podujatia. Odporúčame prezentovať sa ňou na rôznych školských manifestáciách alebo súťažiach počas roka a neprezentovať ju ako nástroj patriaci do našej hudobnej tradície.

Najúspešnejším súborom 22. DFF Zlatá brána je DFS Holubička, DK Michala Babinku z Padiny s detskými hrami Na hajšovkách  / Autorka a nácvik: Anna Halajová – Vedúci orchestra: Vladimír Halaj

Analyzujúc výber materiálu, ktorý bol predvedený na scéne môžeme povedať, že bol v celku uspokojujúci a adekvátny k účastníkom. Využité boli detské pesničky, riekanky, hry, ktoré sú nám dobre známe a ktoré učíme mladších a na ten spôsob zachovávame a zveľaďujeme svoj folklór. Rovnako boli ale použité prvky, ktoré môžeme nazvať inovačné a ktoré nepatria do vojvodinského folklóru.

Inovácia je proces, ktorým sa nové prvky dostávajú do folklóru (a nie len) a časom si ich osvojíme a považujeme za vlastné. Na mysli máme predovšetkým to, že niektoré piesne boli predvedené nevlastnou melódiou pre detský vojvodinský folklór, ale sú typické pre folklór v Slovenskej republike. Postrehli sme to žiaľ u mladšej skupine detí z Erdevíka, pri prednese detskej speváckej skupiny z Petrovca a u DFS Perličky Vojlovica-Pančevo. Upozorňujeme, že nie je potrebné využívať nevlastné hudobné podklady k piesňam, potrebné je uprednostniť vlastné melódie, tak ako sú zaužívané v danom prostredí. Niektoré melódie boli až deformované v prípade prednesu Cipovičky z Boľoviec a Bažaličky z Kulpína. Chceli by sme poprosiť autorov aby si aj tento fakt uvedomili, opakovane sa o ňom zmieňujeme už roky. Inovatívne prístupy v detskom hudobno-tanečnom folklóre na scéne určite privítame s radosťou, ale do určitej miery. Je prirodzené, že mladí autori prichádzajú s inovatívnymi tvorivými prístupmi, lenže netreba preháňať a celkom deformovať zaužívané detské hry. Na to, aby autor použil inovatívne, dokonca umelecké prvky, je potrebné mať prax a veľmi dobre poznať vlastný folklór tradovaný vo svojom prostredí, prípadne v okolitých.

Na druhej strane niektorí používajú folklór pre dospelých v detskom predvedení. Každý autor pri tvorbe scénického repertoáru by sa mal primárne zamyslieť čo chce stvárniť a aký materiál a odkiaľ použije. Chceme pochváliť autorov, ktorí chodia do terénnu a skúmajú svoju lokalitu, odzrkadľuje sa to v predvedení na scéne. Často sú nám dobrí informátori nablízko a od nich sa môžeme vždy niečo nové dozvedieť. Taktiež pri výbere materiálu treba si byť vedomí toho, či deti rozumejú textu, hre, choreografii, vlastne či to zodpovedá ich veku a či fyzicky zvládnu prednes na scéne. Niektorí autori kombinujú detské hry najčastejšie s piesňou, resp. piesňami dospelých, čo v konečnom dôsledku nie je správne a je to na škodu celého čísla. Toto sa vyskytlo u viacerých súborov napr. z Hložian, DFS Slniečko KIS Kysáč, a Pramienok zo Selenče. Prosíme Vás dávajte si pozor na to a použite pri detských hrách výlučne piesne, ktoré deti spievali, resp. spievajú pri hrách alebo primerané k téme spracovanej detskej hry.

Taktiež by mala mať každá choreografia nejakú centrálnu tému alebo ucelený celok a zanechať odkaz. I keď väčšina autorov sa o toto pokúsila a vydarilo sa im to (napr. B. Petrovec ml. skupina, Pivnica ml. skupina, Hložany, Laliť, Aradáč, Krôčik Kysáč a iní) no niektorým sa to nepodarilo a mali sme pocit, že ten materiál nebol celkom zosúladený, akoby náhodne vybraný (napr. Vločka z Kovačice, Bažalička z Kulpína). Keď ide o materiál posledná poznámka smeruje do Dobanoviec. Opakovane sa nám vyskytol v tanci inoetnický (srbský) motív, tentokrát držania rúk v úvodnej časti choreografie. Celková choreografia bola veľmi výstižná, dynamická, interpretačná úroveň interpretov tiež výborná, až na toto nedopatrenie. Prosíme Dobanovčanov, aby na tento fakt upozornili svojho šikovného choreografa, ktorého diela každopádne obdivujeme.

Na druhom mieste sa umiestnil DFS, KUS Petrovská družina (mladšia skupina) z Báčskeho Petrovca s detskými hrami Hra o chlebe / Autorka a nácvik: Daniela Legíňová Sabová – Vedúci orchestra: Ján Andrášik

Keď ide o interpretačnú úroveň, ktorá bola celkove na veľmi vysokej úrovni, vyskytli sa nám tiež drobné nedopatrenia. Najčastejšie boli spôsobené príliš rýchlym tempom a využitím zložitejších tanečných motívov, ktoré deti vo finále nezvládali na očakávanej úrovni. Postrehli sme to v predvedení detí z Lugu, z Boľoviec, ale miestami aj u iných. Všeobecne povedané, aby interpretačná úroveň bola kvalitná je potrebné zahrnúť do nej všetky prvky prislúchajúce choreografii ako celku, čiže spev, hudbu, tanec, či využitie rekvizít a samozrejme kvalitatívne dobre zvládnuť, čo znamená prispôsobiť materiál, tempo detskému veku a rovnako intonácie.

V niektorých choreografiách chýbal spev a to sa tiež opakuje už roky. Odporúčame predspievať v choreografiách aspoň jednu strofu, či refrén, ale dbať aj na tonality. Ďalšie nedopatrenia, ktoré sa neustále opakujú sú nesprávne držanie tela, čo je veľmi dôležité ako pri speve, tak pri tanci a interakcia s publikom. Celkove kvalitnú interpretačnú úroveň predviedli staršie tanečné skupiny, ktoré nemusíme menovať, tu vidno kontinuitnú prácu, ktorá má ozaj výborné výsledky. Nie jeden z týchto súborov získal ocenenia v rámci republiky, čo môžeme iba obdivovať.

Každoročne v správe z festivalu analyzujeme aj odev, obuv a doplnky odevu účastníkov. Predvedenie hudobno-tanečného folklóru na scéne jediného detského folklórneho festivalu si vyžaduje primeraný odev účastníkov. Každý chcel svoju dedinu a svoju folklórnu skupinu predstaviť v čo najlepšom odeve prispôsobenom tanečnej choreografii či detskej hre a zábave. Podobne ako minulé roky tak aj teraz na scéne bol v zastúpený tradičný sviatočný odev, pracovný odev, kyjovský kroj a tanečný kostým. Práve k tomuto poslednému by sme mali dotaz, že čím sa autori týchto kostýmov inšpirujú, z akých látok sú šité, pri akých príležitostiach ich používajú a z akých dôvodov ich šijú (nemajú svoj ľudový odev v dedine, nemajú finančné prostriedky na zhotovenie nového odevu či prispôsobenie odevu deťom).

 Tretie miesto obsadil DFS SKOS Šafárik pri Slovenskom národnom dome (staršia skupina) z Dobanoviec so štylizovaným tancom Dobanovce / Autor a nácvik: Vladimir Radonjić – Vedúci orchestra: Marjan Šajben

Na záver sa zmienime k hudobnej zložke predvedených čísel. Z technickej stránky bolo všetko v poriadku, ako i súlad a hlasitosť inštrumentov. Pochváliť by sme chceli orchestre, ktoré mali dve a viac harmoník, kde jedna harmonika prevzala úlohu kontry (na čo sme minulý rok upozorňovali) a tým obohatila prednes tých zoskupení, ktoré nemali husľovú kontru či gitaru. Harmonika obohatila zvuk aj tam, kde kontra hrala.

Hudobný sprievod tvorili väčšinou ako to býva štandardne u nás, jedna, prípadne dve harmoniky, ale aj veľké zloženie orchestrov, ktoré mali súbory z Pivnici, Starej Pazovy, Selenči, Kovačice, Padiny a z Aradáča. Interpretačná úroveň týchto hudobníkov je samozrejme kvalitná.

Hudobné zoskupenia zo Sriemu, využívali aj tamburášske inštrumenty (basprim, kontra, begeš), čo samozrejme obohatilo prednes a tento druh hrania je vlastný ich prostrediam.

Čo by sme ale chceli opakovane pripomenúť je výskyt bas gitari v orchestri, kam logický patrí kontrabas (Hložany).

Určite by sme chceli pochváliť detský orchester zo Selenči za vynikajúce zoskupenie, interpretáciu a hudobný zážitok. Je to evidentná zodpovedná a seriózna práca s detkým orchestrom a máme nádej, že sa rozhýbe aj v iných prostrediach.

Mali sme možnosť počuť i sprievodné orchestre kde boli deti zapojené (Kovačica, Padina), ale pri nich stáli dospelí muzikanti. Je to určite dobrý postup a dúfajme, že sa z nich stanú o malú chvíľu samostatné hudobné zoskupenie.

Určite bez pochyby by sme vyzdvyhli a vysoko ocenili predvedenie detskej speváckej skupiny z Báčskeho Petrovca ako i Hložian.

Pokiaľ máme hudobníkov v každom prostredí sme mienky, že hudobné podklady vo forme „matríc“ neuznávame za vhodné a už vôbec nie komerčné podklady zo Slovenska, ktoré sa používajú ako pedagogická pomôcka takmer v každej škôlke. Nahrať a použiť hudobné podklady nahrané orchestrom, v prípade neprítomnosti domácich hudobníkov, je možné tolerovať, ale pokiaľ je možné na festivaloch takéhoto rangu, sa vyžaduje účasť ľudových orchestrov.

Treba pripomenúť, že dĺžka trvania programu bola vyčerpávajúca pre všetkých. Vypočuli sme si pripomienky z rôznych strán a preto upovedomujeme zodpovedných, aby zvážili tento problém a odporúčame už pri prihlasovaní čísel určiť časový limit, prípadne obmedzenie počtu súborov z prostredí, ktoré ich majú viac. Šesťhodinový program je náročný jednak keď ide o sledovanie a sústredenosť a jednak pre deti, ktoré čakajú na vystúpenie celý deň. Zvážiť aj možnosť, aby hosťujúce súbory vystupovali mimo hlavnej súťažiacej časti.

Každoročne pri hodnotení si porota všíma viacej elementov dolnozemského detského folklóru, a to: výber a spôsob prednesu či úpravy repertoáru, spev, hudbu, využitie priestoru, rekvizít a celkové správanie sa na scéne. Prihliada najmä na to, aby prednesený materiál pochádzal z Vojvodiny. I keď nehodnotíme profesionálne súbory, predsa dodržiavame určité kritéria, ktoré však nie sú prísne, ale zásadové.

Keďže je hlavnou úlohou odbornej poroty na rozprávkovom zámku okrem iného určiť odmenených, podľa vyššie uvedených kritérií, na tohtoročnom festivale nás najviac očarili Dobanovčania, mladší Petrovčania a laureátom sa stali malí Padinčania. Laureátovi festivalu udelila na záver sošku NRSNM, ktorú si zaslúžili predsedníčka Anna Tomanová Makanová.

Padinčanom prajeme aby sa krásne zahajšovkali aj na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach o rok v Dulovciach, kde nás budú reprezentovať.

V neposlednom rade gratulujeme všetkým priamo, resp. nepriamo zúčastneným, ktorí akoukoľvek čiastočkou prispeli, aby rozprávkový zámok aj tohto roku otvoril svoju bránu, bezmála 1300 maličkým účastníkom a veríme, že bude brány otvárať ešte dlhé roky.

Anna Medveďová Gašková,

Anna Séčová-Pintírová a

Ervín Malina