Náhoda či úmysel?

NAMIESTO POZNÁMKY

Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici už deväť rokov organizuje Detskú svadbu, jedinečné podujatie na týchto vojvodinských krážoch, a tak ako aj v predchádzajúcich rokoch aj tohto roku o finančnú podporu požiadali aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny. V sekretariáte projekt schválili, a na organizáciu detskej svadby vyčlenili 50-tisíc dinárov.

Memoriálne stredisko však peniaze ešte nedostalo, lebo v tomto Sekretariáte je prax, že schválené peniaze vyplácajú až na konci roka. Mimochodom, je to príliš divná prax, lebo aplikanti, ak chcú zorganizovať plánované  podujatie buď musia mať peniaze aj predtým než ich za podujatie dostanú, alebo si ich musia vypožičať. Avšak, to nie je témou tohto textu.

Totižto v stredisku vediac, že peniaze predsa len dostanú, ako dobrí a povďační organizátori pokrajinskému sekretariátu zaslali pozvánku, aby počas detskej svadby boli ich hosťami a presvedčili sa na čo prostriedky vyčlenili. Pozvánku zaslali rýchlou poštou, aby si boli istí, že sa ona načas dostane na správnu adresu. Adresu vypísali po slovensky, počítajúc s tým, že na území Vojvodiny je aj slovenčina úradným jazykom. Boli však nepríjemne prekvapení, keď sa im zásielka už nasledovného dňa vrátila s poznámkou, že ju prijímateľ odmietol prijať, lebo sa vraj „nevidí dobre komu je adresovaná“?!

Keby nebolo smutné bolo by smiešne, tým skôr, že zásielka adresovaná po slovensky je zaslaná práve sekretariátu, ktorý má na starosti uplatňovanie práv národnostných menšín, okrem iného, aj používanie svojho materinského jazyka.

Ťažko v tejto chvíli povedať kto chybil. Predsa treba veriť, že v tomto prípade ide iba o byrokratickú ľahostajnosť, a nezodpovednosť úradníka v prijímacej službe pokrajinskej Vlády, ktorý adrese vypísanej v slovenčine nerozumel, a ľahšie mu bolo napísať, že adresa nie je čitateľná (zrejme nesmel napísať, že nerozumie) ako sa s kolegami poradiť komu je zásielka určená.

Tak alebo onak, takéto veci by sa v pokrajinskej administrácii, ktorá je veľmi hrdá na svoju  multietnickosť, vari nesmeli vyskytovať.

Vladimír Hudec