Prečo štrajkujú poľnohospodári?

Tento týždeň sme opäť boli svedkami ďalšieho štrajku poľnohospodárskych výrobcov. V utorok (24. 11. 2015) sa na svojich traktoroch vydali do Belehradu, aby tak vyjadrili nespokojnosť s novým návrhom Zákona o poľnohospodárskej pôde.

Proti novému Návrhu zákona o výmenách a doplnkoch Zákona o poľnohospodárskej pôde sa vyjadrila aj pokrajinská vláda, ktorej členovia sú toho názoru, že nový zákon zničí domáce poľnohospodárstvo a drobných roľníkov. Najväčšiu nespokojnosť vyvolal fakt, že tento návrh zvýhodňuje predovšetkým veľkopodnikateľov (tajkúnov) a rôznych privilegovaných podnikateľov, ktorým sa umožňuje kúpiť alebo prenajať štátnu pôdu na tridsať rokov.

Železných tátošov na svojej púti do hlavného mesta na mnohých miestach zastavovala polícia. Ako už veľakrát, ani tento raz sa poľnohospodárom nepodarilo dostať do konečného cieľa.

No aj napriek blokáde ciest zo strany polície, poľnohospodári sa nevzdávajú. Niektorí plánujú zostať na ceste aj naďalej, kým sa nový Návrh zákona nestiahne z rokovania a nevypracuje sa nový.

Hlavnou parolou protestujúcich je :” Nedáme pôdu cudzincom a tajkúnom”. Nesúhlasia s tým, aby sa 30 % pôdy, ktorú obrábajú, pridelila niekomu, kto má veľa peňazí, bez verejnej ponuky (tendera) a jasných kritérií s oddôvodnením, že veľkopodnikateľ môže zdokonaliť, modernizovať dobytkárstvo a tým zvýšiť konkurenčnosť.

Týmto štrajkom chcú poľnohospodári upútať pozornosť verejnosti, oboznámiť všetkých s existujúcim problémom a riešiť ho. Do štrajku sa zapojili Asociácia poľnohospodárov, početné združenia poľnohospodárov z Vojvodiny a Mačvy.

Okrem sporného zákona farmári požadujú odstúpenie ministerky poľnohospodárstva a životného prostredia Snežany Bogosavljevićovej Boškovićovej z funkcie.

Podľa názoru mnohých odborníkov, Ministerstvo pre poľnohospodárstvo a ochranu životného prostredia Srbska ignorovalo počas verejnej rozpravy mnohé návrhy, pripomienky, sugescie na Návrh zákona o poľnohospodárskej pôde.

Aj členovia Kluba 100P Plus žiadajú o okamžité stiahnutie Návrhu s odôvodnením, že ak bude schválený zákon v terajšej podobe, rodinné poľnohospodárske gazdovstvá budú zničené, dediny budú vymierať. A to sa týka najmä Vojvodiny, kde sa nachádza 90 % obrábateľnej štátnej pôdy. Schválením tohto kontroverzného zákona nenávratne sa stráca najväčší a neobnoviteľný prírodný zdroj Srbska.

Z druhej strany, podľa odhadu Vlády Srbska v prenájme je iba 30 % štátnej poľnohospodárskej pôdy, ostatná pôda sa obrába nelegálne, takže štát ročne prichádza o takmer sto milónov eur. Týmto zákonom chcú vládni činitelia zaviesť poriadok aj v tejto oblasti.

Podľa ich názoru, jeden z najdôležitejších dôvodov zmeny Zákona o pôde je lepšia podpora investovania do agáru. Domáci a zahraniční investori budú môcť na 30 rokov prenajať poľnohospodársku štátnu pôdu, ale cudzincom a veľkopodnikateľom sa táto pôda nebude predávať. Zároveň vyzdvihujú skutočnosť, že po prvý raz je umožnené výlučne malým poľnohospodárskym výrobcom, ktorí vlastnia do 30 hektárov pôdy a ktorí majú tri roky registrované poľnohospodárske gazdovstvo, kúpiť maximálne 20 hektárov.

Po schválení Zákona už viac nebude možné obrábať štátnu zem bez zaplatenia stanovených poplatkov. Poľnohospodárske združenia sú spokojné s oznámením, že lokálne samosprávy budú prísne potrestané, ak sa zistí, že došlo k manipulácii pri prenájme štátnej pôdy a plány o prenájme neboli vypracované v stanovenom termíne.

Ľubica Sýkorová