Niekto by povedal, že šlo o portrét našej spisovateľky a poetky Viery Benkovej, ktorá vlani získala Cenu za životné dielo Združenia spisovateľov Srbska, iný by to možno nazval stretnutím, tretí posedením či príbehom. Nech už je akokoľvek, pekne bolo byť dnes medzi dvanástou a jednou v jednej zo siení slávnej Francúzskej 7 v Belehrade.
Viera Benková, tá stálica našej literárnej tvorby, tak poetickej, ako aj prozaickej, dokumentárno-memoárovej, detskej či publicistickej alebo aj prekladateľskej, pútavo, pestro a vtipne hovorila o niektorých okamihoch minulosti: od stretnutí s Desankou Maksimovićovou, Mirou Alečkovićovou a inými poetkami a poetmi, po také témy, ako sú napríklad príznačností a spojivá našej slovenskej poézie s touto úrodnou vojvodinskou pôdou.
Účastníkov podujatia privítal predseda ZSS Radomir Andrić, ktorý kvitoval, že je Viera Benková už polstoročia členkou ZSS a cenu, ktorú jej vlani udelili, zhodnotil ako prejav úcty k jej pozoruhodnému, rozsiahlemu a mnohorakému dielu.
Následne sa zmienil o čoraz širších stykoch a čoraz užšej a konkrétnejšej spolupráci spisovateľov tunajších a slovenských, tak našich, ako aj tých zo Slovenska.
Svetlo sveta už uzerajú preklady autorov z dvoch krajín a v pláne je aj vydanie trojrečového širšieho diela: Antológie poézie (autorov) podunajských krajín. Len taká malá ukážka nadštandardných súčasných vzťahov spisovateľov. Združenie spisovateľov Srbska bolo jediným tak u nás, ako i azda na Balkáne, ktoré si viacerými akciami pripomenulo veľké vlaňajšie jubileum Ľudovíta Štúra.
O Vierinom básnickom diele a špecifikách štyroch období jej tvorby, siahajúcich od roku 1956 dodnes, fundovane a zaujímavo hovorila prof. Dr. Zuzana Čížiková, kým si na dlhé desaťročia priateľovania zaspomínala poetka Anna Dudášová, ktoré viaceré zbierky a práce Benkovej preložila.
Aby o svojej kolegyni poetke skonštatovala, že je skutočnou osobnosťou šľachetnej duše.
Predseda ZSS Radomir Andrić, na záver úradnej časti portrétu navrhol, nielen pokračovať v takýchto podujatiach, ale usporiadať aj jedno so širšou účasťou našich slovenských autorov. Lebo, čo-to o sebe vieme, no dobre by bolo, aby toho bolo čím viac. Veď sú slová nielen napísané, ale aj vyslovené, aj na to. Alebo skôr – práve na to.
Oto Filip