V piatok 17. júna 2016 v priestoroch kulpínskeho múzea za účasti početných hostí bola otvorená výstava venovaná nášmu žltému zlatu – kukurici pod názvom História pestovania kukurice. Autori výstavy sú prof. Dr. Ján Kišgeci- predseda Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne, prof. Dr. Ján Boťanský, prof. Dr. Stevan Maširević, prof. Dr. Tatjana B. Kerešiová, prof. Dr. Lazar Lazić, Ivan Čakan – muzeálny poradca, etnológ a dipl. ing. Filip Forkapić – vyšší kustód.
Kukurica patrí v Srbsku medzi najdôležitejšie pestované plodiny. Každoročne sa pestuje v priemere na 1 200 000 hektároch (v tomto roku na 1 000 000 ha). Dnes je po pšenici a ryži najrozšírenejšiou a najproduktívnejšou obilninou sveta. Z celkovej svetovej produkcie zhruba 70 % sa využíva na kŕmenie, 20 % na konzum, 5 % na priemyselné spracovanie a 2 % na osivo. Okrem jej využitia v krmivárstve a v potravinárskej produkcii sa môže uplatniť aj v bioenergetickom priemysle. Odborníci ju pre všestranné využitie favorizujú za plodinu tretieho tisícročia.
Organizátorom výstavy v kulpínskom múzeu, ktorá je venovaná práve tejto výnimočnej plodine je Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne (združenie bolo založené v roku 2011).
Podľa slov prof. Dr. Jána Kišgeciho, v rokoch, kedy kulpínske Poľnohospodárske múzeum bolo samostatnou inštitúciou, bolo zorganizovaných pätnásť výstav, ktoré sú aj dnes stálymi tématickými expozíciami. Venované sú dejinám chmeliarstva, konopárstva, cirokárstva, mliekárstva, dobytkárstva, ovčiarstva, pšenici, tabaku. Tieto výstavy boli prezentované a zúčastnili sa s nimi aj vo viacerých krajinách.
Konečne, po ôsmich rokoch pribudla ďalšia výstava z dejín pestovania našej najdôležitejšej poľnohospodárskej kultúry – kukurice – na týchto priestoroch. Po mnohých rokoch plánovania sa to konečne podarilo, zorganizovanie výstavy finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru. Na jej príprave a realizácii sa podieľali naši významní odborníci z novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade, z Inštitútu pre kukuricu Zemun Polje, ako aj viaceré inštitúcie, jednoducho zanietenci pre dobrú vec.
Výstavu slávnostne otvoril novozvolený predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić, ktorý pri tejto príležitosti prisľúbil podporu a pomoc pri organizácii takýchto a podobných podujatí, ktoré sú pre našu obec veľmi významné.
Hlavným cieľom tejto, ale aj ostatných výstav je ochrániť pred zánikom materiálne a ostatné dôkazy našej bohatej agrárnej minulosti. Od roku 2004 patrí kulpínske poľnohospodárske múzeum pod správu novosadského Múzea Vojvodiny.
– Treba spoločne pracovať na tom, aby sa múzeum v Kulpíne opäť stalo samostatnou inštitúciou. Je veľmi dôležité, aby sme mali aj jedno samostatné ústredné poľnohospodárske múzeum. Svojho času sme sa museli spojiť s Vojvodinským múzeom, pretože také malé múzeá sa nemohli sami uživiť. No ale teraz vidíme, že si môžeme zarobiť na rôznych projektoch, aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce dostávame prostriedky zo zahraničia, – povedal profesor Kišgeci.
– Napr. minulý rok Slovensko poskytlo 10 000 eur na jeden projekt, na ktorom aktívne pracuje aj náš tím. S takými projektami môžeme ísť ďalej do sveta. Myslím si, že tá práca, ktorú sme robili doteraz, si zasluhuje, aby sme spoločne našli sily a spôsob, aby naše prostredie získalo takúto samostatnú inštitúciu ako je poľnohospodárske múzeum. Je pravda, že sa hovorí aj o reštitúcii kaštieľov, ale už máme dohovor s nádejným budúcim majiteľom, že múzeum tu ponechá, aj keď vlastníctvo nie. Takže aj naďalej tu budeme môcť pracovať a spolupracovať. Nádej existuje, čomu sa veľmi tešíme, – doplnil Kišgeci.
Ľubica Sýkorová