Poľnohospodári a remeselníci v európskych krajinách si dávno uvedomili, že len v prípade, že sa navzájom pospájajú, môžu si vybojovať lepšie postavenie na trhu, zvlášť vo vzťahu k veľkým hráčom. Na túto skutočnosť sa zvlášť poukazuje pri príležitosti Medzinárodného dňa družstevníctva, ktorý sa slávi v prvú júlovú sobotu.
Organizácia Spojených národov, ktorá stanovila tento dátum, neraz poukazovala na to, že družstvá, ktoré sú dôležité pre poľnohospodárstvo a rozvoj dediny, do východiskových bodov svojho ekonomického programu môžu zaradiť sociálnu spravodlivosť, takú žiaducu v súčasnosti.
– Družstevnícky spôsob organizovania môže pomôcť tzv. menším poľnohospodárom, čiže tým menej bohatým, aby sa ľahšie uplatnili na poľnohospodárskom trhu, znížili svoje výrobné náklady, získali možnosť uchádzať sa o rôzne sklady, dokonca mali väčšiu šancu v priemysle, keď ide o to, ako a kde spracovať svoje výrobky, – vysvetľuje dávku sociálnej spravodlivosti v poľnohospodárskych družstvách v podmienkach srbského trhu riaditeľ všeobecného Poľnohospodárskeho družstva Panonija v Silbaši Ján Sklabinský, inak diplomovaný agronóm. – Družstvo teda môže menším poľnohospodárskym výrobcom umožniť, aby sa stali konkurencieschopnejšími na trhu.
O význame poľnohospodárskeho družstevníctva najlepšie svedčí tradícia takého organizovania na území Vojvodiny, keďže v Báčskom Petrovci ešte roku 1846 založili prvé družstvo na týchto priestranstvách a tretie v Európe. Netreba zabúdať, že práve v tomto roku si pripomíname 170. výročie družstevníctva vo Vojvodine, čo istým spôsobom možno považovať za dôkaz, že tento druh organizovania sa poľnohospodárov má budúcnosť. Hoci je zrejmé, že povedomie o družstevníctve u nás je na relatívne nízkej úrovni.
– Pozdvihnúť vedomie o potrebe združovať sa do poľnohospodárskych družstiev môže štát, a to subvencovaním výroby v družstvách, – hovorí náš spolubesedník. – Veď kedysi v Báčskopalanskej obci takmer každá dedina mala aspoň jedno družstvo, a teraz okrem nášho funguje ešte hádam len družstvo v dedine Parage. Mnohé teda zanikli a tie, ktoré zotrvali, len ťažko dokážu byť konkurenčné na trhu. Keby však poľnohospodárske družstvá dostali väčšie subvencie, aby si napríklad spoločnými silami kúpili kombajn, určite by mnohí poľnohospodári videli svoj záujem v takejto forme združovania. To by mohol priniesť nový zákon o družstvách…
Netreba zabúdať, že družstvá rovnako ako v minulosti aj dnes majú dôležitú úlohu v ekonomickom rozvoji poľnohospodárov vo Vojvodine, zvlášť tých, ktorí vlastnia malé a stredné obrábacie plochy. Napriek všetkým možným transformáciám a sťaženým podmienkam práce v porovnaní s inými hospodárskymi subjektmi, väčšina družstiev založených v 50. a 60. rokoch minulého storočia sa zachovala dodnes.
– Vitalita družstevného sektoru určite patrí medzi výrazné kvality tejto formy organizovania. Potreba po družstevnom organizovaní jestvuje, čo vidieť aj z veľkého počtu družstiev, ktoré boli založené v uplynulých dvoch dekádach, – konštatuje predseda Družstevného zväzu Vojvodiny Radislav Jovanov.
– Avšak už dlhší čas štát nepovažoval družstvá za organizácie, ktorých prácu treba stimulovať s cieľom zveľadiť ekonomické postavenie poľnohospodárov a dediny. Verím však, že uplatňovaním nového zákona o družstvách, ako aj dodatočných opatrení ekonomickej politiky v poľnohospodárstve, družstevníctvo v budúcnosti získa na kvalite, – hovorí Jovanov.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová