Agrárny rozpočet v Srbsku nie je ani blízko tomu, čo stanovuje zákon

Branislav Gulan, člen Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU), inak spoluautor osožnej brožúrky Prečo a ako sa organizovať do družstva (Zašto i kako se organizovati u zadruge) (2012) už roky poukazuje na to, že naše dediny odumierajú aj vďaka tomu, že miznú družstevníctvo a družstvá.

Na nedávnom poľnohospodárskom veľtrhu v Slovinsku tamojší minister poľnohospodárstva Dejan Židan prízvukoval potrebu po združovaní vo všetkých oblastiach a tak aj v poľnohospodárstve. Aký je stav, keď ide o poľnohospodárske združovanie v Srbsku?

–  U nás neexistuje združovanie. Poľnohospodári sa buď združia, alebo zaniknú.  Teda poľnohospodári v budúcnosti prežijú iba združení. Preto aj akademický výbor pre dedinu SANU pripravil publikáciu Prečo a ako založiť družstvá a Rozvoj rodinných podnikov v rurálnych častiach Srbska. V nich sa hovorí práve o význame združovania a úlohe družstevných zväzov. Inak, v Srbsku máme 631-tisíc poľnohospodárskych gazdovstiev. A máme približne 2-tisíc družstiev.

————————————————————————————————————————————————————

Stav v dedinách v Srbsku podľa Branislava Gulana (Zo sčítania obyvateľstva, 2012)

• Zo 4709 dedín, 1200 je vo fáze miznutia
• V 1034 dedinách je menej než 100 obyvateľov
• V 550 dedinách je 50 obyvateľov
• V 86 percent dedín sa znižuje počet obyvateľov
• V Srbsku až 73 percent dedín nemá dom kultúry, ani knižnicu
• Poštu nemá 2-tisíc dedín
• Až 173 základných škôl má iba jedného žiaka
• Až 500 dedinách nemá asfaltovanú cestu, ani spojenie so svetom
• V 400 dedinách neexistuje ani obchod
• V 2760 dedinách nejestvuje škôlka
• V 230 dedinách niet základnej školy
• Srbskú dedinu charakterizuje aj staršie obyvateľstvo (43,6 rokov) ako je to v meste (41,3 rokov)
• Dve tretiny dedín nemajú ambulanciu

————————————————————————————————————————————————————

Návšteva srbských novinárov slovinskému veľtrhu Agra 2016 opäť ukázala, že Slovinsko vzdáva „hold“ domácim výrobkov a má silnú kampaň, aby sa kupovali domáce výrobky. Podobnú kampaň má aj Vojvodina prostredníctvom projektu Najlepšie z Vojvodiny. Majú účinok takéto kampane?

– V Srbsku sa o týchto témach hovorí a pracuje na nich iba vo Vojvodine. Je vynikajúce, že to Vojvodina robí, ale to by malo robiť celé Srbsko! Potom by sa to všade robilo a počulo o tom.  Takto sa zdá byť lokálnym projektom. Tento projekt je nedostatočne zastúpený v médiách, lebo je lokálny. O ňom sa viacej počuje vo svete, keď sa predstavuje Vojvodina, ako v samotnom Srbsku.  Aj Slovinsko a ostatné krajiny v Európe vždy vyzdvihujú, aby sa kupovalo domáce. My sa toho hanbíme!

V Srbsku sa poľnohospodárske subvencie predstavujú ako hrozný drak, ktorý ničí štátny rozpočet a preto sa takáto podpora zmenšuje. Často od našich politikov počuť, že v Európskej únii subevncie takmer neexistujú a predsa v teréne, napr. v Slovinsku zisťujeme, že minulý rok subvencia pre sóju vynášala takmer 300 eur po hektári, plus základná podpora. Ako toto komentujete?

– My si určujeme prísnejšie podmienky ako si žiada EÚ. Až zatiaľ, kým sa oficiálne nestaneme členkou EÚ, mali by sme mať svoje programy podpory, ktoré by sme uplatňovali, aby sme aspoň približne boli konkurentní. Takto ako krajina ešte nie sme členka EÚ, ani nevieme kedy sa staneme, a uplatňujeme ich prísne predpisy a sami seba ničíme. Mali by sme robiť to, čo nám zodpovedá. U nás sa teda znižujú subvencie, ktoré vynášali 12-tisíc dinárov do 100 hektárov. Teraz je 4-tisíc dinárov do 20 hektárov. Agrárny rozpočet je vynesený roku 1996 a vynášal 6 percent z celkového rozpočtu. Potom vyniesli aj zákon o rozpočte, podľa ktorého agrárny rozpočet musí byť najmenej 5 percent celkového rozpočtu. To sa nikdy neuskutočnilo. Agrárny rozpočet nie je ani blízko tomu, čo stanovuje zákon. Znamená sami vynášame zákony, a sami ich aj porušujeme!

Vladimíra Dorčová-Valtnerová