O tom v akej miere sa vyskytuje politický vplyv na médiá, aká je situácia v zákonodarstve týkajúcom sa médií a o všeobecnom stave v médiách hovorili dnes v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny.
Presnejšie, išlo o prezentáciu výsledkov prieskumu Index klientelizmu v médiách v juhovýchodnej Európe. Do projektu, ktorý prebieha od roku 2013, je zapojené 6 krajín: Srbsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Rumunsko.
O výsledkoch hovorili Smiljana Milinkovová, manažérka projektu pre našu krajinu, Momčilo Živadinović, výskumník na projekte z YUCOM, Marija Vukasinovćová, predstaviteľka Nezávislého združenia novinárov Srbska a Nedim Sejdinović, predseda Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny.
„Zaznamenaný je pád indexu vo všetkých krajinách, ale najdrastickejší pád je prítomný v Srbsku a Rumunsku. Pre Srbsko je to v určitej miere aj očakávané. Prečo? V roku 2014, keď sa prvýkrát merali index, v Srbsku boli schválené tri nové zákony, ktoré viac-menej boli v súlade s tým, čo predpísala Európska únia. V roku 2015 tie zákony sa začali implementovať a práve preto došlo k drastickému pádu indexu,“ povedala Smiljana Milinkovová. Doložila, že ani jedna krajina zapojená do projektu nie je schopná vzoprieť sa klientelizmu.
[blockquote style=“1″]Čo je Index klientelizmu v médiách?
Index klientelizmu v médiách na základe empirických údajov meria vplyv na médiá, exitujúci stav zákonodarného a inštitučného rámcu v oblasti médií, ako aj kľúčové ekonometrické merania reality, v ktorej médiá a novinári pracujú v krajinách juhovýchodnej Európy.[/blockquote]Je naša krajina vedomá situácie, v ktorej sa nachádza, keď ide o klientelizmus? Istá expertka odpovedala, že je naša krajina vedomá toho a že jej to veľmi vyhovuje. Existuje zákonodarný rámec, ale pomedzi zákonov a ich implementácie existuje obrovský priestor na umiestnenie klientelizmu.
Prezentovali aj počet zamestnaných v médiách, priemerný plat novinárov a pod. Medzitým, Republikový ústav pre štatistiku oblasť médií neuvádza osobitne, ale v rámci informovania a komunikácií, kde patria aj vydavateľská činnosť, kinematografia a hudobná produkcia, počítačové programovanie a informačné služby. Z toho dôvodu uvedené údaje ani nemožno chápať ako relevantné. Napr. uvádza sa, že priemerný novinársky plat v decembri roku 2015 bol 954 eur. Skutočnosť je taká, že je ten plat takmer trikrát menší. „Nemáme údaje a nie je ani zavedený mechanizmus, akým spôsobom získať údaje. Štát očividne nemá o to záujem,“ povedala Milinkovová.