OVOCINÁRSTVO: Ako bojovať proti baktériovej spále jadrovín

Baktériová spála jadrovín(srb. bakteriozna plamenjača) je vážne karanténne baktériové ochorenie rozšírené takmer v celej Európe. Patrí medzi najnebezpečnejšie ochorenia jadrovín a postihuje najmä jablone, hrušky a dule, ale aj mnohé okrasné rastliny z čelade ružovitých. Jeho pôvodcom je baktéria Erwinia amylovora, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky. V päťdesiatych až šesťdesiatych rokoch bola zavlečená do severnej Európy, odkiaľ sa rozšírila takmer do každej krajiny.

PRÍZNAKY OCHORENIA

Prvé príznaky sa prejavujú skoro po začiatku kvitnutia na jednotlivých kvetoch alebo aj na celom súkvetí. Kvety sú vodnaté, vädnú, skrúcajú sa a neskoršie černejú. Napadnutie pripomína poškodenie mrazom. Kvety aj listy sú akoby spálené mrazom a odtiaľ aj pochádza názov „spála“.

Infekcia môže prejsť aj na stopku a ak zasiahne semenník, nevytvoria sa plody. Kvety opadávajú, často však zostávajú na strome zaschnuté. Napadnuté listy a kôrové pletivo je na jabloniach svetlo až tmavohnedé, na hruškách tmavohnedé až čierne. Napadnuté výhonky sa hákovite ohýbajú v dôsleku náhlej straty vody a často na nich nájdeme kvapky slizu, ktorý obsahuje baktérie. Tieto kvapky sú ďalej rozširované hmyzom, kvapkami dažďa alebo vetrom na okolité rastliny. Na väčšie vzdialenosti rozširujú infekciu vtáky, ale môže sa šíriť aj vysadením už chorých výpestkov. Plody hnednú až černejú, scvrkávajú sa, nadobúdajú múmiovitý vzhľad a zostávajú na strome.

Najnáchylnejšie sú mladé plody. Pri preniknutí infekcie do konárov dochádza k ich odumretiu a pri infekcii kmeňa k odumretiu celých stromov. Na napadnutých častiach, najmä pri vlhkom počasí, sa nachádza belavý až hnedočervený sliz baktérií.

Ochorenie sa prejavuje predčasným odumieraním chorých stromov. Takisto na rozhraní zdravého a chorého pletiva sa spravidla objavujú kvapôčky žltohnedého slizu. Kôra a kmeň starších stromov praská a vyteká z nich bakteriový sliz. Koreňový kŕčik a korene majú červenkasté sfarbenie dreva.

NAJDȎLEŽITEJŠIA PRE INFEKCIU JE TEPLÁ A VLHKÁ JAR POČAS KVITNUTIA

Baktérie spôsobujúce spálu jadrovín prezimujú na kôre stromov v ložiskách, ktoré sú umiestnené najčastejšie okolo konárov. Hlavným obdobím šírenia je jar, najmä v období kvitnutia. K rozširovaniu choroby významne prispieva aj človek, predovšetkým vrúbľovaním a očkovaním infikovaného rastlinného materiálu.

Baktérie môžu niekoľko mesiacov osídľovať pletivá hostiteľských rastlín aj bez vyvolania choroby. Pri vhodných klimatických podmienkach sa však intenzívne rozmnožujú a prenikajú do otvorených rán v pletivách, najmä po krupobití alebo inom poškodení.

OCHRANA

Ochranné opatrenia boli spočiatku veľmi radikálne – po objavení napadnutých konárov pestovatelia zlikvidovali a spálili celý strom, niekedy aj celú výsadbu. Teraz sa skôr presadzuje odstránenie a spálenie napadnutej časti a ošetrenie meďnatými prípravkami alebo antibiotikami. Tu však treba pripomenúť, že v Srbsku ešte stále použitie antibiotík nie je povolené. Postreky meďnatými prípravkami sú aktuálne na jeseň po opade listov, pred kvitnutím a po odkvitnutí stromov a na začiatku tvorby plodov.

Najúčinnejšia metóda ochrany pred zavlečením spály jadrovín do nezamorených oblastí je prevencia, ktorá spočíva v zákaze dovozu hostiteľských rastlín, častí rastlín a plodov zo zamorených oblastí.