Dnes vo veku nedožitých 94 rokov umrel publicista, prekladateľ a redaktor Samuel Miklovic z Báčskeho Petrovca.
Samuel Miklovic bol redaktorom časopisov Hlas ľudu, Rozhľady a Naši pionieri, ako aj zostavovateľom Ľudových kalendárov. Zo srbčiny a slovinčiny preložil do slovenčiny desiatky kníh.
Narodil sa v Báčskom Petrovci, vo vtedajšej Juhoslávii, 6. septembra 1923. Celý svoj pracovný vek (1946 – 1983) strávil v redakcii Hlasu ľudu. Okrem toho, že je nositeľom Ceny Hlasu ľudu (1994), je aj nositeľom radu práce so strieborným vencom, Medaily zásluh o národ a Novinárskej ceny Svetozara Tozu Markovića (1984).
Roku 1949 stál medzi zakladateľmi Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu a bol prvým novinárom. Popri práci v Hlase ľudu Samuel Miklovic od roku 1947 pracoval 17 rokov aj ako hlavný a zodpovedný redaktor Pionierov, resp. Našich pionierov. Pritom od roku 1953 viedol 13 rokov aj úsek detskej literatúry vo vydavateľstve Kultúra, tiež dva roky pôsobil aj ako hlavný a zodpovedný redaktor ilustrovaného mesačníka Rozhľady.
Najviac písal reportáže, humoresky, novinárske články a najmä prekladal. Jeho prekladateľská práca svedčí o veľkom eláne a snahe priblížiť mladým čitateľom kus pekného slova. Prekladal zo srbochorvátčiny, slovinčiny a češtiny. Preložil zo 50 kníh, najmä detskej literatúry, a menej aj popularizačnú a vedeckú literatúru. Pozoruhodné sú aj novoročné programy, ktoré zostavoval pre Novosadský rozhlas, tiež aj humoristické relácie v Petrovskom rozhlase (Veselý mikrofón, Z kmotrovského hrnca (viac ako 150 pokračovaní) a Jazyčnícke dverce), ako aj televízne zábavno-humoristické hry.
Samuel Miklovic publikoval aj knihy: Pero na návetrí (1977), Petrovské pohľadnice (1995 ako spoluautor s V. Benkovou) Petrovské pohľadnice 2 (2000) a naposledy aj knihu Begejovec na dereši s podnázvom kocúrkovčiny z veľkej dediny (2010). V rukopise mu zostalo dielo Zajatci boha Marsa, kde sú zachytené autorove spomienky z nútenej práce.
Viac o Samuelovi Miklovicovi napísal Jaroslav Čiep.