Jedna príroda, jedno zdravie

Otázka ochrany životného prostredia nie je iba otázka nakladania s odpadom. Táto problematika je oveľa obsiahlejšia a zahŕňa aj kvalitu vody a vzduchu, ochranu prírody, nakladanie s chemikáliami atď.

Hore uvedené sme si pripomenuli aj 5. júna v Svetový deň ochrany životného prostredia, ktorý v roku 1972 stanovilo Generálne zhromaždenie UN na prvej konferencii OSN o životnom prostredí. Odvtedy sa uskutočnil veľký počet konferencií zameraných na potreby riešenia problémov životného prostredia, ktoré by zaručili ďalšiu existenciu nás, živého sveta vôkol nás, našej planéty.

Tohtoročnou témou oslavy Svetového dňa ochrany životného prostredia bolo Spojenie ľudí s prírodou. Nie náhodou ju zvolili. Sme súčasťou prírody, sme na nej závislí. Možno si toho nie sme ani vedomí a ešte viac, v akej miere ju zneužívame. Žijeme na dedinách, poľnohospodárstvo nám nie je neznáma oblasť a takisto ani používanie rôznych pesticídov, ktoré občas používame až nadmieru. Pritom si neuvedomujeme, že takým počínaním ničíme nielen prírodu, ale aj nás.

Možno naše dlhodobé zvyky ovplyvňujú aj otvorenie Kapitoly 27, ktorá sa týka životného prostredia. Najprv bolo avizované, že túto kapitolu naša krajina otvorí vlani, avšak k tomu nedošlo ani dodnes. Zatiaľ máme dokument EÚ, ktorý analyzuje pripravenosť Srbska na rokovania a odporúča otvorenie kapitoly, čiže únia pozýva Srbsko, aby odovzdalo negociačnú pozíciu pre rokovanie v Kapitole 27. Je to zatiaľ všetko. Čo je na príčine? Skutočne je tu veľa čiernych bodov, z ktorých sa tie najväčšie týkajú nakladania s odpadom, odpadových vôd a znečistenia vzduchu.

Sme svedkami, že v našom okolí divoké skládky vznikajú ako huby po daždi. „Vítajú“ nás pred dedinami a hovoria o nás ako o spoločnosti. Spomeňme si iba koľkokrát horela divoká skládka v Pivnici. Môžeme za to obviňovať občanov, že k tomu došlo? Áno, aj nie, keďže Pivničania aj úradne požiadali svoju obec, aby im zabezpečila skládku v ich dedine, ibaže obec o to neprejavila záujem.

A čo s odpadovými vodami? Koľkokrát sa do Dunaja v Novom Sade vyliala červeno-ružová tekutina „neznámeho pôvodu“? Krásny, modrý Dunaj je dnes už iba v Straussovej skladbe a vďaka „neznámym“ spoločnostiam sa občas zafarbí aj do ružova. Naša krajina má iba 44 zariadení na prečisťovanie odpadových vôd, z čoho je iba 8 podľa európskych štandardov. Podľa niektorých odborníkov mali by sme mať aspoň 300 takých zariadení a podľa post-skríningového dokumentu pre oblasť vôd a odpadu potrebujeme zhruba 8 miliárd eur. Sú to iba dve oblasti z celkových 10, koľko ich má Kapitola 27.

Okrem obrovských financií, Kapitola 27 si vyžaduje aj veľa odborníkov, ktorých my nemáme. Iba teraz vidíme, že venovať sa ochrane životného prostredia u nás nebolo veľmi populárnym povolaním a pre reorganizáciu v jednotlivých ustanovizniach došlo aj k zníženiu počtu zamestnaných.

Zrejme sa celkový proces bude uberať pomalou a tŕnistou cestou, ktorá by nás mala naučiť, ako mať na zreteli svet vôkol nás. Bude to dlhý proces, lebo prekonať stáročia zlé zvyky je komplikovanejšie než si podaktorí myslia.