Viditeľná mediálna tma

Po 23 rokoch týždenník Vranjske prestal vychádzať 18. septembra. Rozhodol o tom majiteľ týždenníka Vukašin Obradović, ktorý, ako povedal, sa na tento krok rozhodol pre finančné a politické nátlaky. Agónia v tejto redakcii sa začala omnoho skôr.

Tri mesiace pred tým, než Obradović začal protestnú hladovku, istý pán z vrchu Srbskej pokrokovej strany vo Vranji mu povedal, že noviny, ako jediný súper ich strany, musia byť eliminované. Takmer v rovnakom období redakcia zverejnila, že existuje možnosť na vysťahovanie z priestorov, ktoré používali 15 rokov, keďže ich majiteľ priestorov – Republikový fond pre penzijné a invalidné poistenie (PIO Fond) – žaloval za nezaplatené nájomné, aj keď redakcia tvrdila, že v čase podania žaloby mali vyriešené všetky finančné záväzky k PIO Fondu.

Neboli to jediné nátlaky. V poslednom čase verejným podnikom bolo zakázané inzerovať v ich novinách a šokujúce boli aj výsledky súbehu na financovanie médií, keď Mesto Vranje udelilo lokálnej televízii Vranjska plus, ktorá bola iba pred rokom založená pre potreby informovania o predvolebnej kampani SNS, 6,5 milióna dinárov. V rovnakom súbehu týždenník Vranjske dostal iba 150-tisíc dinárov.

V súvise s tým Obradović vyhlásil, že terajšia vláda chce udusiť slobodu médií. Na toto reagovala premiérka Ana Brnabićová, ktorá ale povedala, že iba v tomto roku štát vyčlenil 1,7 milióna dinárov pre Vranjske, čo je podľa jej slov viac než tieto noviny dostali počas 5-ročnej vlády Demokratickej strany.

Celková situácia vyvolala vzburu medzi novinárskymi združeniami, asociáciami, mediálnymi expertmi a čitateľmi týždenníka Vranjske, zvyknutými na kritické a investigatívne texty z ich prostredia. Na znak podpory redakcie Vranjske v utorok 25. septembra v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny usporiadali debatu pod názvom Povolenie na tmu. Debaty sa zúčastnili Vesna Mališićová, novinárka týždenníka NIN, Teofil Pančić, novinár a kolumnista týždenníka Vreme, Slaviša Lekić, predseda Nezávislého združenia novinárov Srbska, a Daško Milinović, rozhlasový novinár.

Gruhonjić: Srbsko je spoločnosťou, v ktorej neexistuje dialóg, iba monológ

Diskusiu moderoval novinár Dinko Gruhonjić, ktorý prítomným pripomenul, že zánik týždenníka Vranjske a útoky Hnutia socialistov na redaktora portálu KRIK Stevana Dojčinovića, ako aj na iných novinárov, sú iba novými momentmi „vo viacročnej operácii zabíjania mediálnych slobôd a mediálneho pluralizmu v Srbsku. Srbsko je spoločnosťou, v ktorej neexistuje dialóg, iba monológ“. Takisto poznamenal, že existujú náznaky, že sa štát čoskoro pustí aj do tzv. regulácie internetu, čo by znamenalo aj dodatočné utlmenie mediálnych slobôd a slobody vyjadrovania sa.

Teofil Pančić situáciu hodnotí ako logický následok toho, čo sa už roky deje v médiách. Podľa neho je zánik týždenníka, ako aj Obradovićova hladovka ukazovateľom, ako hlboko sme sa ponorili. „Sme svedkami fyzickej brutality na novinárov, ktorú sme mali v minulosti, ale nikdy sme nemali toľko ponižovania a beznádeje v našej profesii,“ mieni Pančić. Situáciu rovnako vidí aj Mališićová, ktorá konštatuje, že prst na perách majú priložený aj predstavitelia univerzitnej spoločnosti. Podľa nej sú nositeľmi slobodného prejavu iba herci a novinári.

Z príkladov účastníkov debaty o dnešnej situácii v médiách bezpochyby možno uzavrieť, že je tma v médiách každodenne evidentná. Ukážkou sú aj číselné údaje o prítomnosti podaktorých politikov v médiách a v akom kontexte. Mediálna tma je aj mlčanie novinárov o „dokresľovaní publika“ v príspevku istej televízie počas príhovoru nášho prezidenta na pôde UN. Pred niekoľkými mesiacmi tma zasiahla aj denník Danas, keď veľkí inzerenti prerušili spoluprácu s uvedeným titulom, čo sa odzrkadlilo na jeho finančných príjmoch. Jednoznačne sa tma stala nielen viditeľnou, ale aj hmatateľnou.