Mal som v ten pondelok zlú predtuchu…
Priam rýchlosťou svetla šíril sa včera podvečer požiar strechou domu známeho hudobníka Ondreja Maglovského. Tak rýchlo sa rozšírila aj táto hrozná správa Kulpínom. Susedovci, ale aj známi z ďalších ulíc ponáhľali sa do Ulice školskej k číslu 68 pomáhať nešťastným domácim.
V dome boli Ondrejovi rodičia a syn Pavel, Ondrej s manželkou Máriou práve cestovali domov z práce.
– Takú som mal v ten pondelok zlú predtuchu…, – povedal nám dnes Ondrej. – Začalo to ešte v nedeľu, keď po slávnostnom veľkonočnom programe v Kysáči farárka vyhlásila zbierku na pomoc Madackovcom, ktorí mali v dome požiar. Pomyslel som si, Bože môj, veď je apríl, už sa ani nekúri, od čoho sa zapálilo…. Keď sme sa včera vracali z práce domov, všetko akoby išlo dolu vodou: najprv na nadjazde „pukla guma“ na autobuse, hlásil som sa dcére, ktorá čakala na hranici pri návrate do práce na Slovensko. Na vchode do Kulpína nás zabrzdili práce na oprave cesty a už z mostu sme videli veľký kúdol dymu z dediny… Keď sme vystúpili v centre, počuli sme, že horí niekde pri kanáli, ale už od ďalšieho Kulpínčana sme počuli, že horí náš dom.“
Veľké stroje, ktoré práve oprávajú cestu v hlavnej ulici v Kulpíne a na ceste do Petrovca znemožnili rýchly prístup aj hasičom z Petrovca, ale keď prišli, angažovali sa maximálne.
Stačila jedna iskra…
Údajne požiar vzplanul od komína, stačila jedna iskra… Požiar sa rýchlo rozšíril strechou, na povale zhorelo úplne všetko: svadobné dary, Ondrejov archív, kompletné učebnice zo strednej školy, zásoby pálenky, čo starí rodičia priprávali pre svadby vnúčeniec… Strecha prepadla na poslednej miestnosti v dome, iste preto, že bola trstinová. Tam všetko zhorelo. Bola tam letná kuchyňa, komora so skriňami, ale aj synova Paľkova dielňa so všetkým ručným náradím, ktoré si uskladňoval aj v tejto časti povaly, ktorá celkom zhorela. Našťastie ostatné miestnosti požiar nezasiahol, lebo je tam tvrdá povala. Iba v kuchyni a komôrke preteká – povala je poškodená vodou.
– Ďakujem Pánu Bohu, len nech sa nikomu nič nestalo. Keď sme prišli domov, najprv som sa opýtal, kde sú mi rodičia a syn. – hovorí dojatý Ondrej. A vzápätí ďakuje požiarnikom, zápasili vraj s ohňom do posledného plamienka, ako i všetkým susedovcom a dobrým ľuďom, ktorí prišli pomôcť, keď im bolo najhoršie.
– Do štvrtku by sme chceli zakončiť strechu, pokryť ju, lebo predpovedajú dážď. Drevo tzv. „rohy“ prisľúbil istý Kysáčan, bude treba ešte „ľajsne“ zabezpečiť, škridlice ponúkli susedovci, ktorí majú ten typ, ktorý treba. Nie ich je dosť, asi 600, to je Kikinda 272, tak kto má, nech nám pomôže. Vítaná je pomoc každého človeka, – povedal nám na tvári miesta Ján Brtka. Prišiel sem ako Ondrov kamarát z detstva, ale prisľúbil aj pomoc Matice slovenskej v Srbsku, kde je predsedom.
Vo verejnosti sa spomínajú zbierkové akcie, organizujú sa kolegovia hudobníci, ktorí chcú usporiadať humanitárny koncert. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Miroslav Čeman bol na tvári miesta už včera a ponúkol Maglovskovcom dočasné bývanie, kým sa v ich dome nebude môcť znovu bezpečne bývať. Totiž pevnosť celej povaly je stále povážlivá a dom je bez elektriny.