Žugićovci sa stretli v Hložanoch

Úradné dejiny vravia, že Nemecko a jeho spojenci 6. apríla 1941 zaútočili na Juhosláviu. Úradné dejiny ignorujú udalosť, ktorá sa 13. apríla 1941 odohrala pri Hložanoch. Keď zahynulo takmer dvadsať príslušníkov juhoslovanského kráľovského vojska. Túto udalosť a osobnosť mladého poručíka Božidara Žugića si včera predpoludním v Hložanoch uctili potomkovia respektíve príbuzní a uctievatelia poručíka Božidara Žugića spolu s niekoľkými občanmi Hložian.   

Od roku 2011 sa každého 13. apríla pri spoločnom hrobe stretávajú príslušníci bratstva Žugićovcov žijúci v Srbsku, Čiernej Hore a inde. Pri včerajšom hovorili: historik Boško Pilipović, profesor Dr. Ljubomir Zuković, básnik Mito Žugić a iniciátor stretnutí Krsto Žugić.

„Ja sa nevzdávam!“

Hložany niekoľko dní pred tragickým dátumom okupovalo vojsko hortyovského maďarského režimu. Bola Veľkonočná nedeľa 13. apríla 1941: časť 10. pešieho pluku Juhoslovanského vojska sa blížila z Petrovca do Hložian. S cieľom dostať sa na druhú stranu Dunaja a potom ďalej do Srbska. Na kúsok pred dedinou ich zastavil početnejší a lepšie vyzbrojený nepriateľ.

Podľa toho, čo hovorili účastníci udalosti a čo sa prenáša „z kolena na koleno“, veliteľ jednotky Juhoslovanského vojska kapitán Božidar Ristić sa mienil vzdať. Len čo začal vyjednávať s maďarským veliteľom, zo šíku vystúpil poručík Božidar Žugić a ráznym hlasom zvolal: „Vari sa tak bráni vlasť?! Ja sa nevzdávam!“

Vzápätí usmrtil svojho i nepriateľského veliteľa. Maďarskí vojaci otvorili paľbu do juhoslovanských; niektorí utiekli, viacerí boli zranení a okrem poručíka Žugića a kapitána Ristića padlo ďalších 15 vojakov.

Po krvavej zrážke okupanti rozkázali Hložancom, aby telá padlých odviezli na vozoch a zakopali do spoločnej jamy. Bez akéhokoľvek cirkevného a občianskeho obradu. Telo Žugića museli zakopať poniže terajšieho pravoslávneho cintorína a jednotliví občania Hložian tvrdili, že ho najprv zakopali do hnoja na jednom zo sálašov.

Dva pomníky

V roku 1959 telesné pozostatky Božidara Žugića boli prenesené do spoločnej hrobky v starom pravoslávnom cintoríne. Na hrobke čoskoro postavili pomník padlým vojakom kráľovského Juhoslovanského vojska – s päťcípovou hviezdou, aj to z podnetu niekdajšieho partizána a potom dedinského úradníka Michala Fábryho.

Na náhrobnom pamätníku je zápis v srbčine, latinkou: „Tu odpočíva 17 bojovníkov X. pešieho pluku, ktorí vedení poručíkom Božidarom Žugićom padli 13. apríla 1941 v boji proti okupantom.“ Epitaf hovorí jasne, že tam pochovaní juhoslovanskí vojaci padli v boji s okupantom, že odporovali nepriateľovi.

Hložianski Slováci sa po celé desaťročia starali o hrobku padlých vojakov, vysádzali kvetiny a zachovávali spomienku na tragickú udalosť. Až 13. apríla 1991, z podnetu Srbského hnutia obrody (SPO) jeho príslušníci ako i kňazi Srbskej pravoslávnej cirkvi prvý raz usporiadali pietnu spomienku. Čoskoro k starému náhrobnému pamätníku pribudol nový; dal ho postaviť SPO, s nadpisom v srbčine, cyrilikou: „Vojakom a dôstojníkom vojska Kráľovstva Juhoslávie, ktorí 13. 04. 1941 padli v boji proti maďarskému fašistickému okupantovi.“

Aby sa nezabudlo…

Žiaľ, tragická udalosť zapadla prachom verejného zabudnutia. Povojnovej komunistickej ideológii zrejme nevyhovovalo, aby sa dostala do učebníc ako jedinečná a azda i prvá iskra odporu okupantom, ktorí roku 1941 zaútočili na Juhosláviu. Ako je známe, v povojnovej socialistickej Juhoslávii sa ako Deň povstania v Srbsku oslavoval dátum 7. júla, keď Srb Žikica Jovanović Španac zavraždil žandára, taktiež Srba.

Po ukončení stretnutia pri hrobke, ktorou si pripomenuli udalosť z 13. apríla 1941 prítomní, medzi ktorými bolo aj niekoľko hložianskych mladíkov v tričkách s podobizňou Božidara Žugića sa presunulo do hložianskeho Domu kultúry.

Pozreli si výstavu fotografií a úryvok z dokumentárneho filmu, ktorý čoskoro chcú odpremiérovať v novosadskom SPENS-e, s cieľom upozorniť verejnosť na neprávom zabudnutú udalosť. Hovoril Stanko Popović, člen správnej rady Združenia Čiernohorcov Nového Sadu. Program uzavrel národný guslar piesňou venovanou poručíkovi Božidarovi Žugićovi.

Včerajšie stretnutie v cintoríne bolo avizované na 11.00, ale začalo sa skorej, krátko po pol jedenástej, o čom sme neboli oboznámení…