ÚKVS: Večierok s Miroslavom Demákom a jeho hosťami

Včera večer v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade hosťoval básnik, spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ, redaktor, vyštudovaný žurnalista, teraz aj penzista Miroslav Demák. Stretnutie s ním sa nieslo v znamení jeho 70. narodenín (2. novembra). Hosťami príjemného večierka boli aj priatelia oslávenca, spisovatelia Juraj Kuniak a Igor Hochel zo Slovenska (členovia Klubu nezávislých spisovateľov), Zvonko Taneski z Macedónska a Martin Prebudila, ktorý program moderoval. Prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovcová.

Úvodom večierka zaznela veta: “Miroslav Demák nie je mojím obľúbeným spisovateľom!” Kto iný by ju povedal, než práve – Miroslav Demák. Potom sa to už šmýkalo ako po masle. Na Prebudilove otázky okrem jubilanta odpovedali aj jeho hostia, priatelia a zároveň spisovatelia, ktorých moderátor stručne predstavil. Sami okorenili večierok tak, že prečítali niekoľko vlastných a veru dobrých básní. Kuniak naviac dodal: “Ja som precestoval asi celý svet… nechcem prehnať, skutočne to myslím úprimne, mám taký dobrý pocit, že takého dobrého hostiteľa, akého sme mali v Mirovi včera a dnes, som nestretol nikde na svete; takže ďakujeme.”

Pravdaže Demák, ako dobrý hostiteľ, aj tento raz nadchol prítomných vtipnými príbehmi, anekdotami i serióznymi poznámkami o literatúre a umení prekladu. Ako povedal, básne prestal písať, keď mal 35 rokov. Lebo si povedal: “Radšej budem prekladať dobré básne dobrých básnikov, ako písať zlé básne.” Poéziu pre deti však písal aj potom. Priznal sa, že teraz, po 35 rokoch, znovu napísal jednu báseň – po srbsky. “Raz ju budete aj čítať… možno.”

Bibliografické a biografické údaje sa stratia, skonštatoval jubilant, podčiarkujúc, že je dôležitá tvorba a vyrozprával zážitok, súvisiaci s “možno najlepším literárnym komplimentom v živote.” Udelila mu ho istá staršia pani na literárnom večierku v Belehrade, keď ho ovenčili jednou z početných literárnych cien: “Pán spisovateľ, nehnevajte sa, ale ja vám môžem zaručiť, že o päť rokov sa 95 percent tu prítomných na vaše meno pamätať nebude, ale takisto vám môžem ručiť, že 95 percent si bude veľmi dobre pamätať na vašu poviedku.”

Demákovi v roku, keď oslavuje 70 rokov života, vychádza až sedem kníh. Medzi nimi aj zbierka poviedok Koja reka nema izvor, ktorú venoval jej zostavovateľovi, zosnulému novinárovi Hlasu ľudu Otovi Filipovi; do srbčiny ju preložil Martin Prebudila. Prezradil tiež, že v Turecku mu práve prekladajú jeho knihu napísanú v srbčine Smrt u Beogradu.    

Z biografie

Miroslav Demák základnú školu vychodil v rodnej Starej Pazove, tam absolvoval aj gymnázium, žurnalistiku vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1967 – 1972). Začal pracovať ako novinár v redakcii Hlasu ľudu, informoval Martin Prebudila a pokračoval: “Jeho prácu prerušila vojenčina. Po nej bol niekoľko mesiacov bez zamestnania (recidíva poviedky Prechádzky celou), napokon sa však vrátil do redakcie Hlasu ľudu” odkiaľ onedlho odišiel.

Miroslav Demák odmietol onehdy lákavú ponuku belehradskej Politiky, ale prijal miesto výkonného redaktora Nového života, ktorý vtedy redigoval Michal Harpáň, informoval ďalej Prebudila. Nepočetné, ale celkom spokojné obecenstvo sa dozvedelo, že sa Demák od roku 1981 podieľal na tvorbe časopisu pre deti Pionieri a ako šéfredaktor vrátil mu tradičný názov Zornička. V rokoch 1988 – 1993 bol riaditeľom vydavateľstva Tvorba, v roku 1991 sa stal jedným zo štyroch zakladateľov vydavateľstva ESA v Bratislave a o dva roky neskoršie sa s rodinou presťahoval na Slovensko. Tam sa vyskúšal vo viacerých oboroch, takmer výlučne jeho práca súvisela s knihami.

“Aj ďalej žije a tvorí na relácii Bratislava – Stará Pazova” povedal Prebudila pripomenúc, že po obnovení Matice slovenskej v Juhoslávii sa Demák stal jej prvým podpredsedom pre Sriem a dodal: “S Jánom Siráckym a Ondrejom Štefankom roku 1996 obnovil časopis Dolnozemský Slovák, v ktorom je dodnes redaktorom. V Starej Pazove založil ročenku Pazovský kalendár, ktorý pravidelne vychádza od roku 2002.”

Z bibliografie

Martin Prebudila podal aj prehľad tvorby Miroslava Demáka čiže “Básnické zbierky Z otvorenej dlane (1974) a Zverokruh (spolu s poéziou Víťazoslava Hronca Medzi dvoma ohňami (1977), výber z poézie Prestavba Elsinoru (2008), knihu poviedok Švédske domky (1980) a Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001). Dodal, že okrem kníh pre deti O troch umelcoch (1977), Trojhlavý drak Štefan (1979), Tchorí chór (1985), Husle (1993, druhé vydanie 2008) a Rozprávky o troch umelcoch (dve vydania v roku 2013), tlačou mu vyšli dva dramatické texty pre deti a dva boli inscenované na javiskách.

V novosadskom rozhlase mu bola inscenovaná hra Vyslobodenie. Demák je taktiež autorom dvoch kníh cestopisov: Magnólia z Diamantovej hory (2013) a Takmer niečo (2017). V Novosadskom rozhlase mu bola inscenovaná hra Vyslobodenie. Zostavil dve antológie slovenskej poézie, tri antológie detskej poézie, zostavil a do srbčiny preložil antológiu slovenskej poézie od Sládkoviča až po Heviera Ja posadih telefon (1994). Zo srbčiny, slovenčiny, chorvátčiny, macedónčiny, rusínčiny a nemčiny preložil viac ako 20 knižných titulov. Jeho detskú prózu knižne vydali v srbčine a v macedónčine. Najnovšie vyšiel výber z jeho poézie preložený do rumunčiny.

Prebudila slovo o Miroslavi Demákovi uzavrel informáciami o uznaniach: “Je nositeľom ceny za detskú literatúru Srbska Neven (Nový Sad) a Slnečné hodiny (Sriemska Mitrovica), ako aj Andrićove ceny (Belehrad), Ceny Radoja Domanovića (Belehrad) a Ceny Nového života.”

Prv než mu riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová Leskovcová s predstihom odovzdala krásnu kyticu a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík najnovšiu knihu pre deti Laskovička, jubilant Miroslav Demák jemu vlastným spôsobom dodal: “Však o to ide v literatúre, aby si pamätali tvoje dielo a nie – koľko si mal kíl.”