Dalo by sa mnoho toho naučiť o diplomacii na príklade vzťahov medzi Českom a Slovenskom, ich vzájomného uznávania sa, rešpektovania demokratickej vôle iného národa, pokojného rozchodu a pokračovania spolupráce aj po zániku spoločného česko-slovenského štátu, ktorý existoval v období 1918 – 1992. Úvodnou hodinou by určite mohla byť dokumentárna panelová výstava pod názvom 100 rokov, usporiadaná v belehradskom Archíve Juhoslávie z príležitosti stého výročia od vzniku 1. Československej republiky, nadviazania diplomatických vzťahov medzi Kráľovstvom Juhoslávie a Československom a ukončenia prvej svetovej vojny.
Výstava je nainštalovaná v slávnostnej sieni Archívu Juhoslávie a pozostáva z troch tematických častí v podobe plagátov s fotografiami a sprievodnými textami. Prvá časť Československá štátnosť 1918 hovorí o okolnostiach vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, ako aj o hlavnom aktérovi jeho založenia T. G. Masarykovi a iných osobnostiach významných pre uznanie Československa v zahraničí (Edvard Beneš, Milan Rastislav Štefánik a iní). Uvedené sú aj rôzne zaujímavosti, medzi ktoré patrí aj zoznam vecí a osobností, ktoré Česi a Slováci podarili svetu.
Druhá časť pod názvom 100 rokov slovenskej diplomacie hovorí o významných osobnostiach z radov Slovákov a ich prínose k československej štátnosti, ako aj o najvýznamnejších slovenských diplomatoch z daného storočného obdobia. Chronologicko-encyklopedicky sa hovorí o historických osobnostiach, pilieroch československej diplomacie, akými boli Ivan Daxner, Milan Rastislav Štefánik, Štefan Osuský, Milan Hodža, Ján Papánek, Juraj Slávik a Vladimír Svetozár Hurban. Pripomína sa tiež turbulentné obdobie druhej svetovej vojny (keď Československo dočasne zaniklo), ako aj ďalšia cesta k slobode a demokracii, v nasledujúcich desaťročiach sťažená dominanciou autoritárnej komunistickej ideológie, ktorá bola ukončená Nežnou revolúciou roku 1989. Pozornosť je venovaná aj slovenskej diplomacii od vzniku Slovenskej republiky roku 1993 až dodnes.
Tretia časť výstavy obsahuje fotografie, ktoré v srbskom mestečku Rudnik pred 100 rokmi vytvoril Vítězslav Knejfl, rakúsko-uhorský oficier českého pôvodu. Knejfl pred storočím síce pobudol v Srbsku ako príslušník okupantského vojska, ale tieto jeho fotografie sú zaujímavým dokumentom o vtedajších ľuďoch a udalostiach.
Výstavu spoločne organizovali Veľvyslanectvo Českej republiky a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade v spolupráci s Archívom Juhoslávie. Výstava potrvá od 2. do 20. novembra.
Stevan Lenhart