Násilie v rodine na ženách je identifikované a nebude sa tolerovať! Jasný odkaz adresovali nielen obetiam násilia, ale aj násilníkom účastníci dnešnej konferencie Istanbulská konvencia – od zákonov po prax, ktorá sa konala v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.
Organizátorom podujatia, ktoré fókus namierilo na aktuálnu a pálčivú tému nielen našej spoločnosti, bol Pokrajinský verejný obhajca občanov – ombudsman, koordinátor Siete Život bez násilia.
Konferencia mala za cieľ predstaviť výsledky na pláne uplatňovania Istanbulskej konvencie nielen v oblasti zlaďovania domácej legislatívy s európskou, ale – a najmä – v oblasti praktického uplatnenia predpisov. Ukázalo sa, že aby boj proti násiliu bol úspešný, je nevyhnutné neustále vzdelávanie kádrov vo všetkých orgánoch, inštitúciách a službách, ktoré sa riešením násilia zaoberajú. Na to je treba hmatateľnejšia štátna finančná a každá iná podpora.
Čiastkové správy
Pozdravné slovo patrilo námestníčke pokrajinského obhajcu občanov Snežane Kneževićovej. Ona zároveň prezentovala prvú národnú správu o uplatnení Istanbulskej konvencie, ktorú vypracovalo koordinačné teleso pre rodovú rovnosť. Tieňovú správu k tejto problematike pripravilo Centrum pre podporu ženám z Kikindy (podala ju Biljana Stepanovová).
V úvodnej plenárnej časti konferencie odznela tiež správa o banke údajov Ministerstva vnútorných vecí hlásení násilia v rodine (informoval Milorad Kalat). Prítomní sa dozvedeli aj o výsledkoch najnovšieho regionálneho výskumu o násilí na ženách v Srbsku Zorana Antonijevićová). Integrovaná odpoveď na násilie na ženách a dievčencoch v Srbsku (Maja Brankovićová – Đundićová) znel názov poslednej témy úvodnej časti podujatia.
Štyri tematické celky
Po prestávke sa účastníci konferencie o násilí na ženách informovali v rámci štyroch tematických celkov. V prvej skupine Slađana Jovanovićová a Jelena Hrnjaková hovorili o násilí na migrantkách a ženách utečencoch.
V druhej skupine fókus bol na tom, ako o násilí na ženách informujú médiá v Srbsku. Úvodné slová patrili Danici Todorovovej a Maši Mileusnićovej.
K téme Individuálne plány ochrany obetí v tretej skupine hovorili Gordana Mirčićová-Čalukovićová a Milkica Momčilovová.
Štvrtá skupina vrhla viacej svetla na Trestné skutky prenasledovanie a pohlavné znepokojovanie, ktoré sú nóvum v tunajšej legislatíve. Objasnili ich z viacerých uhlov Vladana Todorićová, Marina Ilešová a Ivana Perićová.
Nakoniec nasledovala druhá plenárka. Referenti jednotlivých skupín odprezentovali závery, ku ktorým dospeli pri debate k jednotlivým segmentom násilia na ženách v rodine. Ešte raz ich prediskutovali a opatrili novými konštruktívnymi postrehmi, ktoré by mali prispieť k činorodejšiemu boju proti bujnejúcemu násiliu v rodine, ktorého obeťami sú predovšetkým ženy a deti.