Do vienka osláv storočnice petrovského gymnázia: divadlo

Darčekom Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi k oslavám vzácneho jubilea Gymnázia Jána Kollára v Petrovci bola hra VHV Boj v réžii Michala Babiaka, tiež bývalého maturanta tohto gymnázia. Táto hra sa pri tejto slávnostnej príležitosti dožila svetovej premiéry. Slávnostná sieň GJK v ktorej sa hralo v pondelok 30. septembra divadlo bola vyplnená do posledného miesta.

Hodinovú divadelnú hru predviedli dvaja herci-manželský pár: Mikuláš Macala (zahral postavu On) a Denisa Macalová Ďuratná (Ona). Režisér divadelnej hry Michal Babiak o nej povedal:„ Vladimír Hurban Vladimírov túto hru napísal a uverejnil v roku 1907. Bolo to v čase, keď skončil štúdiá evanjelickej teológie vo Viedni a jeden rok štúdií v Bratislave. Vo Viedni mladý Hurban dokázal do seba vsiaknúť všetky podnety, ktoré prichádzali nielen z veľkomesta ale aj veľkomestskej kultúry, ktorá v tej dobe bola značne poznačená nastupujúcou modernou. Dostal sa do blízkeho kontaktu s modernistickým divadlom, čítal modernistickú literatúru. Tak ako ani jeden slovenský umelec prišiel do priameho kontaktu s európskou modernou. A keď práve napísal takúto hru v takomto modernistickom duchu bolo problém ju inscénovať, lebo na začiatku 20. storočia slovenská kultúra nemala ani dobrých teoretikov, ktorí by dokázali pochopiť o čom tá moderna je, aké sú jej programové tézy, aká je estetika moderny. VHV bol v tom vzdelaný, erudovaný a jeho diela nemohol vtedy pochopiť nikto.

Ako hovorí Michal Babiak dnes máme inú situáciu, keď slovenská kultúra od 1918 nabrala nový dych, reštartovala sa a mala možnosť sa začať sa rozvíjať a v 21. storočí dokážeme vnímať najrozličnejšie umelecké trendy. Tak akoby nastal čas aby sme túto hru začali poriadne, podstivo vnímať, interprétovať a možno aj hrávať. Podľa môjho názoru táto hra Boj  je najlepšou slovenskou symbolistickou drámou, ale ak nie najlepšia, tak patrí medzi tri najlepšie modenistické drámy vôbec.

V hre sa VHV priam vyžíva v tom ponímaní, čo všetko je boj. Ako sa tá hra pomaličky rozvíja on hovorí o rozličných bojoch. Hovorí aj o sociálnom boji , lebo v jednej časti hry pod oknom prechádzajú demonštrujúci robotníci, ktorých autor ľutuje. Hovorí, že títo ľudia sú ako stroje, ktorých niekto vyciciava, zneužíva pre svoj profit a následne otvára sa taký široký vejár možností, čo všetko je boj: boj  samého so sebou, s okolím, s predsudkami, so spoločenskými normami nad ktorými môže niekto zvíťaziť. Aj hlavný hrdina v tejto hre so svojou manželkou hovoria, že zvíťazili nad týmito bojmi, ale tak ako psychoanalýza na začiatku 20. storočia odhaľovala, že keď stále niečo dokola opakujeme, že sme zvíťazili a že je už konečne pokoj v hĺbky duše cítime, že to tak nie je a potrebujeme si to pritvrdiť. Obrazne povedané keď sa tlačí na pílu, tak môžeme očakávať, že opak je pravdou. A tak ako to máme aj v tejto inscenácii ten boj nie je vyhratý ale je to stály, nikdy nekončiaci životný boj.

Hra Boj  netradične mala premiéru v Petrovci, kde ju priniesli ako darček k jubileu gymnázia, ale už 9. októbra bude mať premiéru v Spišskom divadle do ktorého repertoára je zaradená v divadelnej sezone 2019/2020 a to do cyklu „nezbadané drámy„ teda kvalitné hry zo slovenského klasického repertoáru, ktoré ešte nikdy neboli hrané a sú podľa slov M. Babiaka skvostom slovenskej dramatickej literatúry. Pred začiatkom divadelnej hry sa obecenstvu prihovoril režisér Michal Babiak a všetkých privítala riaditeľka Gymnázia Jána Kollára Anna Medveďová.