Sympózium o štepnici nášho školstva

1.okt 2019

Sympózium o štepnici nášho školstva

O petrovskom gymnáziu na svetlo sveta doteraz vyšlo viac ako desiatka publikácií. Sú to zborníky, pamätnice, špecializované monografie, ale aj množstvo tlačených školských správ, na tisíce publicistických článkov, riportov, reportáží…

Ale aj tak o tejto našej vzácnej vzdelávacej inštitúcii ani zďaleka nie je všetko dopovedané. V spracovaní storočných dejín aj doteraz pretrvávajú viaceré biele miesta, ktoré je ešte treba mapovať, ale aj rôzne oblasti, či momenty, ktoré treba spracovať. Lebo táto škola slovenskej menšine vo Vojvodine dala toľko toho, že je to azda v úplnosti ani nedá opísať.

Preto sa aj v tejto chvíli osláv storočnice petrovského gymnázia organizátori pokúsili dopovedať to, na čo nedosiahli ich predchodcovia, keď sa pred polstoročím roku 1969 pri oslave 50 rokov gymnázia tiež podujali zorganizovať sympózium.

Okrem toho, treba uviesť, že parciálne sympózium na tému samovzdelávacieho spolku Sládkovič roku 1975 bolo tiež zorganizované na tejto pôde.

Sto rokov Slovenského gymnázia v Petrovci

Organizačný výborKomisia pre sympózium sa stretli ešte pred rokom, aby vypracovali základné smernice o sympóziu, ktorého svojou prítomnosťou včera poctili nielen prihlásení referenti, ale početní hostia nielen z našich škôl, združení, ale zo zahraničia. Žiaľ, prázdne zostali stoličky s menovkami zástupcov NRSNM a petrovskej lokálnej samosprávy.

Okrem akademických pracovníkov z rôznych univerzít na sympóziu účinkovali aj odborníci z vysokých škôl a verejných inštitúcií v slovenských osadách v Srbsku, rovnako aj hostia zo Slovenska, Maďarska a Rumunska.

Merať dĺžku cesty, trvajúcu sto rokov, je úloha neľahká, odvážiť život inštitúcie, na závideniahodnej úrovni, závažím jedného storočia je náročná a zodpovedná práca. O jej význame a vplyve na život tunajších Slovákov sa zmienia eminentní odborníci z rozličných vedných odborov. Vo svojich referátoch nám odprezentujú jednak historický aspekt, ale Gymnázium Jána Kollára bude reflektované aj z pozície významu, pôsobenia a vplyvu na komplexný slovenský a spoločensko-politický život vo Vojvodine,“ po privítaní povedala na úvod podujatia riaditeľka Anna Medveďová

Predsedníčka komisie pre sympózium Jarmila Hodoličová potom ozrejmila, že podujatie podelili do štyroch tematických skupín. Do prvého bloku zaradili referáty s kultúrnou históriu, do druhého veci priamo súvisiace s gymnáziom a čo prinášala dobová tlač o vzniku petrovského gymnázia. V treťom bloku boli príspevky o osobnostiach a kultúrnom ovzduší tej doby, kým v poslednom bloku účastníci predniesli práce z metodiky, literatúry a o spolupráci gymnázia s inými inštitúciami. Zároveň aj navrhla pracovné predsedníctva pre každý blok.

Potom sa už k slovu dostalo 21 prihlásených a aj prítomných referentov.

Časti zo svojich referátov prečítali Ján Botík, Samuel Jovankovič, Pavel Hlásnik, Miroslav Kmeť, Michal Babiak a Peter Mičko (spoločne s Antonom Hruboňom).

V druhej časti hovorili Katarína Melegová-Melichová, Ruženka Šimoniová-Černáková, Katarína Pucovská (spolu s Jánom Kišgecim), Jarmila Hodoličová, Gabriela Hamranová, Zuzana Pavelcová a Daniela Marčoková.

Po obedňajšej prestávke za hovorňu si zastali aj Vladimír Valentík, Viera Benková, Jaroslav Čiep, Janko Ramač, Anna Tomanová-Makanová, Edita Pečeňová a Marcel Lincenyi.

Poznámky na jednotlivé referáty predniesol aj Samuel Čelovský a svoje pozdravné slová pred auditóriom uviedli Mária Katarína Hrkľová, Olga Fejdiová a traja bývalí veľvyslanci Slovenskej republiky v Belehrade Miroslav Mojžita, Igor FurdíkJán Varšo.

Na sympóziu, ktoré trvalo viac ako šesť hodín, bolo počuť podnetné témy a názory.

Hovorilo sa napr. o mieste gymnázia v Petrovci v kontinuitnom vývine, skupinovej identite a kultúrnej svojbytnosti vojvodinských Slovákov, o vzniku a začiatkoch fungovania Slovenského gymnázia v Petrovci, o slovenskom dolnozemskom strednom školstve po rokoch 1919 a 1945, o Jánovi Kollárovi. Tiež o výučbe poľnohospodárstva na gymnáziu, o profesorovi Michalovi Rapošovi a jeho rukopisnej kronike gymnázia 1941 – 1944.

Zaujali aj príspevky o gymnáziu v kontexte interkulturality vo Vojvodine, o činnosti Učiteľskej fakulty, o žiackych spolkoch, postojoch K. M. Lehotského pri zakladaní tejto inštitúcie. Prítomní sa zoznámili aj o osudoch 70-ročnej békeščabianskej Slovenskej školy, spolupráci NRSNM a gymnázia, tiež aj zbierkach Krajanského múzea Matice slovenskej. o Rusoch medzi nami, o pomeroch Rusínov a petrovského gymnázia a ohlasoch na založenie gymnázia v slovenskej dobovej tlači na Slovensku a v týždenníku Národná jednota. Napokon odborník komparatívne rozanalyzoval aj výučbu občianskej výchovy na základných a stredných školách v Slovenskej republike a v Srbsku.

To, čo zvyčajne nasleduje po ukončení sympózia, je zbieranie referátov, ich redigovanie a neskôr aj publikovanie v zborníku.

Málokomu sa to podarí, ako je tomu teraz pri oslave storočnice petrovského gymnázia, že pri príchode na sympózium, účastníkov už počkal vytlačený rovnomenný 212-stranový zborník so všetkými prihlásenými príspevkami v plnom rozsahu. Ako 5. zväzok v edícii Storočnica v náklade 500 výtlačkov ho vytlačila tlačiareň Yugo Štampa v Čelareve.

O predchádzajúcich aktivitách pri oslave storočnice:

https://hl.rs/k-storocnici-petrovskeho-gymnazia-pred-ustrednymi-oslavami/

O večernom divadelnom predstavení viac tuná:

https://hl.rs/do-vienka-oslav-storocnice-petrovskeho-gymnazia-divadlo/

J. ČIEP
J. ČIEP

JAROSLAV ČIEP (1970) V súčasnosti je redaktorom v týždenníku Hlas ľudu. V rokoch 2000 až 2009 zastával funkciu riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade. V Knižnici Štefana Homolu v rokoch 1996 až 2000 ako riaditeľ zorganizoval a prezentoval zo 40 dokumentárnych výstav z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Kontakt: ciep@hl.rs