Po dvojročnej prestávke vyvolanej pandémiou koronavírusu v Plandišti v piatok 8. apríla prebiehala obecná folklórna prehliadka. V súlade s tunajšou praxou v ten istý deň z praktických dôvodov v rámci jedného programu zorganizovali dve prehliadky – prehliadku folklórnych tradícií a detskú prehliadku. To predovšetkým preto, lebo v tomto malom prostredí je málo súborov na to, aby sa pripravil slušný, aspoň hodinový program v oboch kategóriách a takýmto spôsobom je to možné. Pritom sa ušetrí aj čas a prostriedky na príchod odbornej poroty z Pančeva.
Tohtoročnej prehliadky sa zúčastnili štyri kultúrno-umelecké spolky: Vuka Karadžića Plandište, Mladost Veľká Greda, Dukati Margita a Bratstvo Hajdušica. Zaujímavé je, že súbory z Plandišta a z Margity vystúpili iba revuálne, a v súťažnej časti vystúpili iba spolky z dvoch susedných dedín Hajdušice a Veľkej Gredy. K tomu Hajdušičania boli jediným menšinovým súborom, kým ostatné tri súbory vystúpili so srbskými tancami. KUS Mladost vystúpila iba na detskej prehliadke, a to so spevom a tancom z oblasti Toplica. Hajdušičania jediní vystúpili v oboch konkurenciách. Povšimnutia hodné je, že po desaťročnej prestávke znovu začala pracovať DFS Lastovičky, tento raz pod taktovkou Martiny Bujákovej. Zatancovali choreografiu Tancuj, tancuj… V konkurencii folklórnych tradícií dospelý folklórny súbor sa predstavil svadobným zvykom Ovádzanie mladuchy. Obidve vystúpenia na harmonike sprevádzal hudobník z Aradáča Ján Zvara-Moco.
Vystúpenie súborov v Plandišti sledovala známa dvojica odborníkov – hudobník Petar Pavlov a choreograf Dragan Mićić z Pančeva. V rozhovore s vedúcimi súborov po programe konštatovali, že masovosť v tomto malom prostredí je na pozoruhodnej úrovni, väčšia ako napríklad v susednom omnoho väčšom Vršci. Príjemne boli z toho prekvapení a úprimne uznali, že to neočakávali. Keď ide o samotné vystúpenia, poukázali na chyby v jednotlivých vystúpeniach, a v obleku, ale zároveň konštatovali, že vidieť, že sa robilo narýchlo, ale aj napriek tomu potenciály sú a treba ich využiť. Najdôležitejšie je predsa, že ochotníctvo po dvojročnej prestávke postupne ožíva.