Aj Srbsko bude mať “Zelený fond”

Minulý týždeň Zhromaždenie Srbska na 5. mimoriadnom zasadnutí prijalo balík zákonov z oblasti ochrany životného prostredia. Poslanci schválili zmeny Zákona o ochrane životného prostredia, ktorými sa, okrem iného, predvída aj založenie “Zeleného fondu” ako rozpočtového fondu pre ochranu životného prostredia.

Podľa slov ministerky poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Snežany Bogosavljevićovej Boškovićovej, kontrola čerpania finančných prostriedkov z tohto fondu bude oveľa prísnejšia, ako čo tomu bolo doteraz. Taktiež pripomenula, že založenie fondu je v súlade so Zákonom o rozpočtovom systéme a je to dobrý model.

Pomocou zmien Zákona o ochrane životného prostredia a založenia fondu by sa mala zlepšiť a zdokonaliť kvalita ochrany životného prostredia, zlepšiť kontinuita financovania ochrany životného prostredia, zabezpečí sa zosúladenie s predpismi Európskej únie, a prispeje aj k väčšiemu vzájomnému zosúladeniu domácich predpisov.

Približná hodnota celkových výdavkov Srbska pre oblast ochrany životného prostredia do roku 2030 by mala byť 11,5 miliárd eur. Podľa názoru ministerky Srbsko je pripravené na otváranie kapitoly 27 v prístupovom procese do EÚ.

Zelený fond bude vo funkcii zníženia negatívnych vplyvov na zdravie obyvateľov, sanácie znečistených lokalít, odstraňovania odpadu z podnikov a fabrík, zdokonalí sa systému odstraňovania a separovania odpadu, čistenie odpadových vôd, zabezpečí rozvoj recyklačného priemyslu, celkovej zelenej ekonomiky a tzv.zeleného zamestnávania.

Cieľom založenia fondu je na základe skúseností iných krajín ochraňovať naše životné prostredie. Podľa údajov Hospodárskej komory Srbska, naša krajina ročne prichádza o 50 miliónov eur len kvôli neadekvátemu triedeniu a recyklovaniu odpadu.

Podľa zistení Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change – IPCC) vyplýva, že ak sa urýchlene nezakročí, zmena klímy bude mať vážne, všadeprítomné a nezvratné dôsledky pre ľudí a ekosystémy na celom svete. Obmedzenie nebezpečného nárastu priemernej svetovej teploty pod 2 °C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou si bude vyžadovať významné a udržateľné zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých krajinách.

Práve preto bol na svetovej úrovni založený aj tzv. Zelený klimatický fond , ktorý by mal rozdeľovať väčšinu svetovej klimatickej pomoci. Rozvinuté štáty sa napríklad spoločne zaviazali po roku 2020 zmobilizovať približne 100 miliárd dolárov ročne pre potreby chudobných krajín bojovať s klimatickými zmenami.

Ľubica Sýkorová